( k článku „JOZEF VRAŽEL OZVENE : ANI ZĎALEKA NEMÁM PLAT 6000 €“, web stránka mesta)

Koncom septembra rázne vstúpila OZVENA ČADCE do verejného života, aby svojim prispením napomáhala vytvárať  názorovú pluralitu v meste. Hneď po vyjdení premiérového čísla prišla z pera hovorkyne mesta nekompromisná kritika v citovanom článku.

( úvaha o nevyužitej šanci mesta k Mesiacu úcty k starším )

Dávam si otázku, či slová primátora  „ .. že Mesto Čadca sa snaží každý deň pomôcť seniorom, pretože ich názory a pohľady na život  a rozvoj mesta sú dôležité a nenahraditeľné ...“ sú práve v Mesiaci úcty k starším frázou, alebo dôkazom, že nádej a realita v meste žijú v symbióze a vyslovené slová sú úprimné, a nie účelové?

(K pamiatke zosnulých 2009)
 Je taká chvíľa.
Skončí sa život, začne spomienka.
Vytryskne zo srdca ako utajený prameň
A rozlieva sa do dní . . .

Na začiatku novembra si pripomíname pamiatku zosnulých. Zapálime sviečku na hrobe svojich nabližších, pomodlíme sa za ich duše, postojíme v tichej spomienke na nich, zároveň sa zamyslíme nad naším životom, ako my nesieme ďalej ich posolstvo života. Práve to ma napadlo, keď som sa zamýšlal nad slovami, ktoré by som napísal práve pri spomienke na tento deň – Pamiatke zosnulých, deň radosti, deń smútku, deň zamyslenia.

Nech neobvyklosť článku je ešte väčšmi výzvou si uvedomiť, ako jeden druhého potrebujeme, aby konal dobro, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety. Článok vychádza s láskavým zvolením redakcie Turčianske noviny č. 47, s. 6, 25.11.2008.

Proti výstavbe 31 bytov a 47 parkovacích miest v budove bývalej MŠ a Jazykovej školy som ako poslanec a obyvateľ sídliska Žarec spísal moje pripomienky, ktoré sú súčasťou konania.

Konanie primátora, ktorý zvolal rokovanie ku začatie zmeny Územného plánu mesta je o to zarážajúce, že na sporných pozemkoch je zakázané stavať byty.

Nechce sa mi veriť, že by o tom zákaze primátor nebol informovaný.  Ak moja predtucha je správna, potom konania primátora je krajne nezodpovedné. Pre úplnosť zverejňujem v plnom rozsahu list, ktorý som odovzdal do podateľne mesta.

V týchto dňoch si verejnosť mohla prečítať druhé číslo OZVIEN ČADCE. Sám seba sa pýtam, sú Ozveny potrebné? Pomôžem si slovami Hilela, či práve jeho slová nie sú stále platné aj dnes a práve v Čadci?

„ Toľko už bolo povedané,

a predsa stále nemôžeme mlčať “.

( zamyslenie sa pri príležitosti Mesiaca úcty k starším)

Ľudové rozprávky patria k najstarším a najrozšírenejším formám ústnej slovesnosti. Kto by nepoznal Andersenové, Grimové alebo Dobšinského rozprávky. Majú najrozmanitejší obsah v závislosti na dobe a spôsobe života. Hrdinovia prekonajú útlak, biedu a chudobu a svojou dobrosrdečnosťou a mravnosťou víťazia nad zlom, úkladmi ľudí, drakov, šarkanov, ... .

Preto práve v Mesiaci úcty k starším si pripomeňme hĺbku myšlienky O troch grošoch, ktorá je stále aktuálna svojim mravným étosom.