Prokurátor podal dovolanie, ktoré poslanci Čadce odmietli
Pre závažnosť kauzy, v ktorej mesto zatiaľ prišlo o 30 mio Sk, s dovolením autora článku ho v plnom znení zverejňujem. V ňom sa objavuje aj iný názor na kauzu. Nech si každý po prečítaní urobí v záujme pravdy svoju pravdu. (http://kysuce.sme.sk - 16.12.2008).
„Mimoriadne dovolanie, ktoré môže zvrátiť súd, v ktorom získal podnikateľ od mesta Čadca 30 miliónov korún, poslanci odmietli. Obávali sa jeho následkov. Podala ho však generálna prokuratúra.
ČADCA. Primátor Jozef Vražel povedal, že Mesto Čadca v tejto veci konalo najlepšie, ako mohlo. Podanie dovolania totiž nemá vplyv na vykonanie tohto rozhodnutia. Preto bolo pre mesto dobré uzatvoriť dohodu o urovnaní. Inak mal totiž podnikateľ právo siahnuť na celú sumu 30 miliónov korún.
1. (prvé) výročie straty súdnosti v meste
Morálka a politika žijú na Slovensku oddelene (Dag Daniš)
Plat je urážka slušných občanov mesta, aj takto možno začať spomienku na 180 tisícový plat primátora, na ktorý sa nedá len tak zabudnúť. Výročia sú nato, aby sme sa poučili, získali skúsenosť a v budúcnosti sa nešváru vyvarovali. Pozor !!! to sa jedná iba o tých, ktorí žijú v pokore a cnosti ku pravde. Pripomeňme si, čo sa stalo pred rokom.
Na zasadaní mestského zastupiteľstva 14.12.2007 poslanci schválili primátorovi zvýšenie doterajšieho platu a odmeny na dvojnásobok. Po úprave jeho mesačný príjem s účinnosťou od 1.1.2008 činil 180.900.- Sk (plat 120.600 Sk, odmena 60.300 Sk). V tom čase to bol po prezidentovi druhý najvyšší plat v SR. Za zvýšenie platu povedali svoje ÁNO títo 14 poslanci:
RNDr. A.Belousovová (SNS), MUDr. S.Drexler (SZS), Mgr. M.Fúrik (SDKÚ-DS), Ing. Š.Holeščák (ĽS-HZDS), PhDr. P.Holeštiak (SNS), Mgr. R.Kaličák (NEKA), MUDr. J.Kanaba (SMER-SD), Ing. J.Klučka (NEKA), O.Kostková (SNS), Ing. P.Krkoška (NEKA), JUDr. J.Macura (NEKA), MUDr. J.Marec (NEKA), Mgr. V.Strýčková (NEKA), P.Štrba (SZS)
Prvé výročie straty súdnosti primátora by mohlo byť označené aj ako opojenie z moci vládnuť. Nič proti moci, nič proti vládnutiu, ale iba vtedy, ak moc je podriadená morálke. Keby moc vládla ruka v ruke s morálkou, potom by pri hlasovaní nemuselo byť také „dusno“, že sa muselo. Bolo naivne sledovať, že práve 14 poslanci nie ani tak svojou horlivosťou, ale pre svoju statickú oddanosť. Vedeli, čo je pre primátora milé a odhlasovali plat 180.900- Sk a v zapätí za o pár týždňov zase tí istí poslanci aj vďaka záujmu jednej politickej centrály cez svojho poslanca iniciovali pre zmenu zase zníženie platu. Bolo to prázdne gesto, pretože plat aj po znížení je „primeraný“ a je teraz už iba na úrovni platu premiéra vlády SR ... a potom sa sám seba pýtam, prečo sa slzy netlačia do očí ale na jazyk. Proste „kocúrkovo“ v štáte „čadčianskom“ a ešte si 14 poslanci fandili, ako dobre konajú pre dobro.
Za zvýšenie platu a odmeny primátorovi hlasovali 14 odvážni poslanci, ktorí boli presvedčení, že aj napriek nesúhlasu verejnosti ich hlasovanie bolo správne. Odvahu povedať pravdu mal poslanec Ing. Milan Gura:
„ Považujem to za absolútnu nehoráznosť.
Takýto plat je urážka slušných občanov mesta,
ktorí mu dali dôveru, aby ho viedol “
Čo dodať ? Videl som a neveril som, počul som, a neveril som, že moc v človeku robí divy .....
Nie som rád, že mesto Čadca má vo volebnom období 2006 – 2010 dve výročia, ktoré ho nectia !!! Chcem veriť, vlastne mať nádej, že sú posledné a k ďalšiemu kauzám, ktoré nás negatívne na Slovensku zviditeľňujú, už nedôjde !!!
To ale mestu nehrozí. Ako poznám pána primátora, práve mne nesplní moje prianie, že už žiadna kauza ! Tu ale nejde o mňa, tú je v hre zdravý rozum.
Nové pracovné miesta v Čadci
(úvaha o odvahe ... )
V piatok 12.decembra 2008 v priestoroch spoločnosti Jozef Kondek a syn sa v Čadci Podzávoze slávnostne otvorila výrobná hala II na výrobu automobilových komponentov pre TI – HANIL Slovakia. Za prítomnosti generálneho riaditeľa TI – Hanil Slovakia Dave R.Rotha, výkonného riaditeľa pre Európu spoločnosti TI – Automotive Boguslawa Mieszczaka a investora Jozefa Kondeka sa previedol slávnostný akt prestrihnutia pásky v poradí už druhej výrobnej haly.
Toľko správa z tlače. Ak otvorenie výrobnej haly I v máji 2006 prebehlo bez fanfár, lebo všetci ktorí sa podieľali na vtedajšom tomto „čadčianskom“ zázrak, neverili, že v čo dúfali sa stane skutočnosťou.
Otvorenie výrobnej haly II bolo už primerané významu, ktoré otvoreniu haly prináleží. Význam je v nadčasovej myšlienke
· Ak sa spoja traja partneri, ktorí chcú a vedia čo chcú, ako v prípade spolupráce IT – Hanil Slovakia a TI – Automotive a investor, tak sa konečné dielo podarí realizovať
· Pozičná výhoda umiestnenia výrobných hál medzi KIA-mi v Tepličke n/Váhom a Nošovicami predurčuje Čadca sa stať „dvorným“ dodávateľom automobilových komponentov pre kórejský automobilový gigant. Čadca takto môže nadviazať na um a fortieľ niekoľkých generácii tatrovákov.
· Najväčším pozitívom je, že v konečnom riešení sa počíta s 350 pracovnými miestami, a to si zaslúži potlesk na otvorenej scéne.
Nejeden prítomný pri slávnostnom otvorení sa sám seba pýtal, či to čo sa prezentovalo je zázrak? Áno, je to zázrak umu ľudí, ktorí prácou, prácou a ešte prácou budovali tento zázrak na zemi čadčianskej. Priamočiarosť, odbornosť a zanietenosť odstraňovala za pochodu všetky problémy, ktoré stáli na ceste. Ľudia stavali stavbu, a stavba stavala ich. Vytvorili dielo, ktoré je príkladom, a zároveň vďakou, že podnikateľská sféra darovala obyvateľom mesta a okolia najkrajší vianočný darček – nové pracovné miesta.
Preto môžeme s radosťou zakričať, aby to počuli všetci, že v Čadci sa podarilo dielo, ktoré sa samo chváli svojou prácou, lebo práca bola, je a verím že zostane zmyslom nášho snaženia. Lebo ak je práca, potom bude aj spokojnosť a táto spokojnosť z práce sa bude premieňať na životodarnú energiu pre každého, ktorý bude sa môcť na nej podieľať.
O cestovom ...
( úvaha o zdražení cestovného, o sľube, o konkurenčnom prostredí, o nerealizovanom vianočnom darčeku pre dôchodcov .... )
Slovenská autobusový doprava Žilina a.s. prevádzkuje na Kysuciach verejnú autobusovú dopravu osôb. Mesto každý rok z rozpočtu mesta poskytuje priamu podporu hromadnému dopravcovi. V roku 2007 to bolo 5,5 mio Sk, v roku 2008 sa navýšilo na 6,5 mio Sk a plánovaná suma na rok 2009 predstavuje 232357 € t.j. 7,0 mio Sk.
Na zastupiteľstve v piatok 28.11.2008 bolo prepravcom predložené na schválenie úprava výšky cestovného. S účinnosťou od 1.12.2008 základné cestovné a osobitné cestovné pre platbu pri nezmenených tarifných vzdialenostiach sa zvyšuje
o v hotovosti o 4.- Sk (0,1327 €)
o platobnou kartou o 2.- Sk (0,0663 €)
Prepravca zvýšením zmeny cenového výmeru pre rok 2009 očakáva ekonomický prínos v čiastke od 1 mio Sk do 1,4 mio Sk t.j. od 33193 € do 46471 €. Zavedením platobnej karty sa očakáva skvalitnenie prepravy, nakoľko 70% cestovného sa platí v hotovosti.
Okrem platobných kariet by mala SAD- ka optimalizovať efektívnosť spojov a frekvenciu vo vzťahu k vykonávaniu prepravy cestujúcich. Najväčším problémom prepravy je, že SAD- ka nemá konkurenciu. Firma nie je nútená hľadať úspory, nasadzovať menšie autobusy a lepšie koordinovať spoje. Stálou úlohou by malo byť zamerať sa na vytváranie konkurenčného prostredia, čím sa vytvoria výhodnejšie podmienky pre prepravu občanov.
SAD – ka je partner, ktorá nechcela nič nechať na náhode, a ešte pred schvaľovaním na zastupiteľstve napísala poslancom, že keď neschvália zvýšenie cestovného, tak si na meste budú uplatňovať kompenzáciu straty vo výške 1.5 mio Sk (49790 €). To už nepotrebuje komentár, leda úžas ako sa s mestom jedná. A to sme predali hlboko pod cenu lukratívne pozemky na autobusovom nádraží.
Pre pochopenie tejto problematiky sa treba vrátiť o pár mesiacov dozadu, lebo všetko súvisí so všetkým.
Asi niekedy menej je viac
( O jednej ankete, ktorá vadila niekomu v meste)
Na oficiálnej stránke mesta sa objavila informácia, ktorá vystríha obyvateľov pred anketármi, ktorí prevádzajú prieskum verejnej mienky v meste. Ak takáto ostraha zaznela, vedenie mesta malo nato zaiste svoj dôvod.
Ostraha pre obyvateľov je na mieste, lebo život nám ukazuje, že všetko dobré sa vie zneužiť. Koľko bolo tiež „anketárov“, ktorí zneužívali dôveru zvlášť starších ľudí. Spomeňme si na fingovaných elektrikárov, plynárov, ..... ktorí svojim (dočasným) osobným prospechom znevažovali slušných anketárov.
Ak ostraha, tak stála. Pretože minimálne 3-4 anketové spoločnosti priebežne celoročne zisťujú napríklad preferencie politických strán, alebo robia bleskový prieskum pre média. Títo anketári nie sú odlíšení od iných anketárov. Pritom anketári sú ľudia, ktorí si chcú privyrobiť a ich pôsobnosť nie je alokovaná stále na jedno miesto, ulicu, prímestskú časť (aj z dôvodov objektivity). Prečo potom odrazu taká horlivosť práve u týchto anketárov, a u iných nie? Z prečítanej správy, ako bola napísaná, mi vychádza, že mesto malo iný zámysel, nie ten, že v dobrej viere informovať obyvateľov. Vychádza mi, že ako keby mesto reagovalo na práve túto anketu podráždene, ako keby bola hrozbou pre niekoho. Aký je dôvod - špecificky? účelový? osobný? Bodaj by bola moja predtucha nepravdivá.
Je nepríjemným zistením, že mesto niekedy sklzne do podpriemeru a chce byť stále v centre pozornosti Tak ako vedenie mesto nemá jasno, ako prejednávať petície. Všetky petície sú rovné, ale niektoré rovnejšie podľa účelu pre koho majú slúžiť. Podobne je to aj s anketami, s ktorými mesto nemá nič spoločné. Súčinné mesto nezajímajú, a na druhé s bubnom na zajace. Asi by malo platiť, menej je viac.
Nájde sa niekto z kompetentných a vysvetli, prečo mesto tak rázne upozorňovalo prave na túto anketu? V „štáte čadčianskom sa v poslednej dobe dejú zaujímavé veci. Keby som rozumel reči vrabcov na streche MsÚ, potom by som všetko vedel.Ako sa pošliapavala sloboda a ľudská dôstojnosť
( 55. rokov od menovej reformy v Československu )
V dejinách štátu býva zriedkavosťou, aby sa v priebehu ôsmich rokov uskutočnili dve menové reformy. V povojnovom Československu sa tak stalo roku 1945 a potom roku 1953. Tá prvá bola pochopiteľná, pretože išlo o obnovu československej (čs.) meny. Prečo však po niekoľkých rokoch znovu došlo k menovej reforme a občan opäť začínal od nuly, hoci obnova vojnou zničeného hospodárstva bola vcelku úspešná a vysoké tempo priemyselnej výroby v rokoch 1950 - 1953 sa s predchádzajúcimi ani nasledujúcimi rokmi nedalo porovnať?
Začiatkom júna tohto roka uplynie jedno výročie, ktoré pravdepodobne bude opomenuté. Súčasné dejiny Československa poznajú mnoho totalitných zločinov. Do učebníc a kníh dejepisu sa už dostali informácie o charaktere komunistického bezvládia, pre mnohé však stále nie je miesto – na prelome mája a júna uplynie 55. rokov od menovej reformy v Československu.
Osem rokov od konca druhej svetovej a 5 rokov po „víťaznom februári“ sa potykalo hospodárstvo Československa s vážnymi problémami. Orientácia na ťažký zbrojársky priemysel spôsobila, že relatívne bohaté obyvateľstvo si nemalo možnosť za svoje mzdy kupovať spotrebný tovar. Súčasne so spotrebným nedostatkom vznikala zadlženosť podnikov. Problém bol na svete.
Príčin menovej reformy z roku 1953 bolo viac a neboli iba ekonomické. Znárodňovanie výroby a obchodu a kolektivizácia poľnohospodárstva bola politika, ktorá účinne likvidovala jasne zadefinovaných „triednych nepriateľov“. Totalitný režim sa však neuspokojí s „dielčimi“ skutkami. Totalitnému režimu ide o dôsledné postihnutie celej spoločnosti, preto siahnutie na menu mu bolo vlastné – naozaj zasahovala celú spoločnosť bez rozdielu. Menová reforma bola tiež aktom tzv. boľševizácie ekonomiky a svoj podstatou bola „exportným kúskom“ sovietskych súdruhov.