Najťažšie je je začať, a potom v tomto úsilí vydržať
( o letáku, ktorý vyzýva vlastníkov motorových vozidiel, aby neparkovali pred kontejnermi na odpad )
Konečne! Už som neveril, že sa takéhoto niečoho dožijem. Nie je to všetko, ale oceňujem snahu, že sa začalo. Asi sme od narodenia náchylní byť nedisciplinovaní. Mnohokrát neuvedomujúc si svoje konanie, ktoré je namierené proti druhému. Trebárs tak ako dnes smetiari, zajtra to bude o pracovníkoch zimnej údržby na miestnych komunikáciách, a pozajtra ..... atď.
V hlave nejedného vodiča je uvažovanie - hlavne, že zaparkujem blízko svoj domova. Čo tam po nich, ktorí pre mesto odvádzajú záslužnú prácu. Keby v Čadci nastala neapolská odpadová apokalypsia, potom by sme si asi vedeli vážiť každého, ktorí nám chce pomáhať, aby naše mesto boli čisté. Na ceste k bezproblémovému parkovaniu ešte veľa vody pretečie v Kysuci. Hlavné je, že sa začalo s osvetou. Bude zaiste potrebné veľa úsilia urobiť pre to, aby sme MY „páni“ vodiči si uvedomili, že svojim nezodpovedným a neraz zbytočným konaním neprispievame ku čistote mesta. Najťažšie je začať, a potom v tomto úsilí vydržať.
Text letáku
Mesto Čadca oznamuje všetkým vlastníkom motorových vozidiel, že za účelom plynulého a bezproblémového zabezpečenia odvozu komunálnych odpadov je zakázané parkovať pred kontejnermi na odpad.
V súčasnosti je uvedený problém riešený s nedisciplinovanými vodičmi pohovorom, ale v budúcnosti za účelom umožnenia bezproblémového odvozu odpadov budú podobné prípady zlého a nepovoleného parkovania riešené pokutou, prípadne dané vozidlo bude musieť byť odtiahnuté za účelom zabezpečenia dostupnosti a prístupu ku kontejnerom.
... o jednom zázraku v Čadci
(O Vianočnom futbalovom turnaji, o jeho úspechu, o vianočnom „darčeku“ organizátorom od mesta, ale aj o sľube primátora, ktorý sa nenaplnil)
Kto by nepoznal mená ako Marek Hamžík, Martin Škrtel, ktorí šíria pozitívny obraz o Slovensku v najrenomovanejších futbalových ligách Európy. Kto by nechcel poznať hrdých pokoriteľov futbalového Albiónu – futbalistov MŠK Žilina – Petra Pekárika, Mária Pečalku, ale aj Benjamína Vomáčku alebo Tomáša Hlubočana, ktorého futbal zavial do ruského Petrohradu. Ale vidieť ich osobne v akcii, možnosť sa s nimi odfotiť už nie je taká samozrejmosť. V Čadci áno, lebo tam sa cez vianočné sviatky deje jeden zázrak – futbalový. Spomínaní futbalisti sú osobne prítomní na autogramiáde a divákom ukázali niečo zo svojho futbalového kumštu.
Turnaj v halovom futbale ako Štefanský pohár - Memoriál M.Piteľa si v nedeľu 28. decembra 2008 zapísal svoje 13. pokračovanie. Možno práve týmto magickým číslom si organizátori vykoledovali od mesta nečakaný vianočný „darček“, ale o tom neskoršie. Novinkou bolo, že sa hralo na umelom trávniku, bola nainštalovaná veľká obrazovka, a v sérii 8. turnajoch budú mládežníčke družstva bojovať o JUNIOR TROFEJ.
Turnaj je príkladom, že aj na Kysuciach môže vzniknúť dielo, ktoré pretrvá. Z regionálneho turnaja sa stal vyhľadávaný turnaj celoslovenského významu, cenený aj v odborných kruhoch. Hlavným garantom turnaja je Ing. Milan Gura, podnikateľ a súčasne poslanec Žilinského samosprávneho kraja a poslanec zastupiteľstva v Čadci. Dušou celého podujatia a hlavným organizátorom je Mgr. Edo Gábriš.
Od roku 1991 sa pravidelne vo vianočnom čase koná kultúrno – spoločenské podujatie Kysucké Vianoce. Organizátori na čele s vtedajším riaditeľom Domu kultúry Miroslavom Ďuricom zaumienili si, aby v čase vianočného obdobia ponúkli verejnosti možnosť ešte väčšmi ako po iné dni v roku možnosť prichádzať v hojnejšom počte na podujatia, spájať ľudí, aby spolu komunikovali. Lebo umenie je komunikácia, ale komunikácia nie je umenie.
Od vzniku turnaja bol kmeňovým podujatím Kysuckých Vianoc a vždy sa hrdil na oficiálnom plagáte podujatia. A práve magické číslo 13 bolo dôvodom, že mesto cúvlo a nedalo tento turnaj na plagát Kysuckých Vianoc. Asi náhoda to nebude, a bude mať svoje účelové vysvetlenie, pre verejnosť, samozrejme utajené. Môžeme sa iba domýšľať aké boli dôvody, že organizátori z MsÚ a Domu kultúry takto uvažovali a konali.
· Nebolo miesto na plagáte?
· Nedopatrením sa podujatie nedostalo do oficiálneho scenára podujatia?
· Administratívnym rozhodnutím? nedopatrením?
· Pod lampou býva tma, a pravá ruka nevie čo robí ľavá?
· V pozadí bola nevraživosť a závisť?
· Bolo to na vedomí príkaz niekoho? Riaditeľky Domu kultúry? Vedúceho oboru školstva a kultúry? Primátora?
· Hlavný garant turnaja ing.Milan Gura je opozičným poslancov a hlavný oponent káuz mesta?
· Alebo omnoho prozaickejšie , že ak v roku 2007 ešte „nedorazili“ na oddelenie kultúry organizačné zmeny, tak turnaj bol na plagáte. Ale ak v roku už nastal čas „volebný“ a organizačné zmeny nastali, tak turnaj tu nebol. Nie je táto verzia najpravdepodobnejšia?
Čas radosti, veselosti ... ale aj vianočné zamyslenie sa
O vyznaní Kysuciam
Ani už tichšie snežiť nemôže, ako dnes sneží.
Ide k nám záprah, bože, prebože.
V tenučkej spieži.
Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blízučkí vzdychu.
Sneží. A my sa ako v zrkadle vidíme v tichu.
(Milan Rúfus, z básne Sneží)
Neviem či na Slovensko je niekto, ktorý by spochybňoval duchovný rozmer Vianoc. V človeku Vianoce lomcujú naše JA. Myšlienky o zmysle nášho žitia prichádzajú akosi ľahšie. Vianoce sú zároveň aj našou šancou zamyslieť sa nad sebou, nad svojou cestou životom, odkiaľ a kam kráčame, aby to dobré čo sme zdedili po našich rodičoch vnuklo do nás, a tak sme umožnili, aby ich posolstvo žilo v nás počas celého roka.
Srdce „plné“ Vianoc možno mať len vtedy, ak si ho budeme vedome napĺňať vnútorným postojom vďaky, radosti, chvály. Lebo nezabúdať na svoje kresťanské korene, nie pre našu zásluhu, ale pre šancu žiť večnú pravdu.
Vianoce v nás nech nie sú, alebo by nemali byť obdobím nič robenia, ale neustále v sebe samom provokovať, premýšľať a rozjímať o zmysle Vianoc, o charaktere a láske, ale aj o ľudskej zlobe a viere ... lebo do neba príde iba ten, kto chce.
V tento vianočný čas ...
Človek má aj mravný rozmer. Bojme sa krutosti, priľnime k pokore. Kto to vie, nielenže ubráni krásu a dobro, ale dokáže krásu a dobro i vytvoriť, lebo ubrániť krásu, dobro a pravdu bolo rovnako dôležité včera ako dnes a bude to dôležité vždy. Jeden človek to nedokáže, to by malo byť povinnosťou každého občana. Ten by sa mal podieľať aj na udržaní a prehlbovaní demokratických pomerov. Lenže, koľkých to dnes zaujíma, keď je dôležitejšie a oceňovanejšie mať ako byť. Oddeliť kúkoľ od zrna – v tom môže pomôcť škola, náboženstvo, dobrý príklad v rodine, ale aj umenie. Teším sa na dobu, ak sa jej vôbec dožijem, keď význam toho – ktorého človeka bude úmerný jeho intelektuálnej energii a etickej harmónii. Aj na toto všetko myslíme v tento vianočný čas ... (Peter Jaroš, spisovateľ)
O charaktere
Daj si pozor na svoje myšlienky, pretože tvoje myšlienky prechádzajú v slová, daj si pozor na svoje slová, lebo tvoje slová prechádzajú v činy, daj si pozor na svoje činy, lebo tvoje činy prechádzajú v záľuby, daj si pozor na svoje zaľúbi, pretože tvoje zaľúbi tvoria tvoj charakter, daj si pozor na svoj charakter, pretože tvoj charakter je tvoja budúcnosť.
O láske
Sú takí, čo „robia veci z lásky“ a sú také, ktorí sa „snažia byť láskou“. Tí prví robia síce mnoho, ale podľa seba, majú síce zásluhy, ale pre druhých sú záťažou. Tí druhí, chcú byť láskou, ktorou je Boh, Nenatískajú sa, ale slúžia ako slnko, prežarujú, ohrievajú, prinášajú svetlo, robia tak, ako by si to brat či sestra priali, ako by túžili, keby mali pri sebe nie nás, ale Ježiša. (Chiara Lubichová)
O ľudskej zlobe
„Neprechovávaj zlé úmysly voči nikomu, inak sa namáhaš nadarmo. Očisti si srdce vo vzťahu ku všetkým ľuďom a nájdeš pokoj v Bohu. Keď niekoho uštipol jedovatý pavúk, jed mu prenikne do celého tela a dôjde až do srdca. Tak je to i zo zlobou voči blížnemu. Jej jed otravuje dušu a uvádza ju do nebezpečenstva, ktoré je následkom tohto zla. Kto sa teba nechce namáhať nadarmo, snaží sa hneď zbaviť jedu, teda zla a zlých úmyslov.“ (Opát Izaiáš, 5.storočie)
O viere ...
Vianoce sú predsa výnimočné nie v obdive k peniazom, tovaru, zhonu po ich zhánke, ale v hľadaní viery v sebe.
· Je možné byť kresťanom až do konca sveta, tak ako je možné byť ateistom od začiatku sveta. Materializmus sa týka iba povrchu veci a nepotrebuje žiadnu vedu. Ak človek, ktorý žil a miloval, padne na tvár a stane sa potravou červov, tak je to materializmus, to je ateizmus, ak chcete. Ak ľudstvo navzdory tomu vždy verilo, bude veriť navzdory všetkému. Prečo by však náš ľudský osud mal byť beznádejnejší teraz, keď poznáme mená červov a mená orgánov, do ktorých sa pustili, je pre premýšľajúceho človeka zložitejšie vypátrať (G.K.Chesterton)
· Je veľkým omylom domnievať sa, že keď ľudia stratia vieru, nebudú veriť v nič. Budú veriť čo koľvek (G.K.Chesterton)
· Keď svet podlieha špatnostiam, dokazuje tým, že má cirkev pravdu. Ona totiž nemá pravdu preto, že jej deti nehrešia, ale práve preto, že hrešia (G.K.Chesterton)
Veľkovojvoda Henri – nový hrdina z Luxemburgu
Nie som povinný byť taký,
aký by som podľa ostatných mal byť.
Je to ich omyl, nie moje zlyhanie
(P.R.Feynmana)
Nie jeden si povie, že dnešná doba nie je príhodná na veľké činy. Prevzatý článok (Kath.net, 4.12.2008 –zg -.) hovorí o jednom z nich, že aj XXI. storočie je „stvorené“ na veľké činy. Príbeh veľkovojvodu Henriho má svoju veľkú vypovedaciu hodnotu pre toho, ktorý svoj život žije v pravde. Svojim postojom napĺňa slova P.R.Feynmana, ktorý povedal, že „nie som povinný byť taký, aký by som podľa ostatných mal byť. Je to ich omyl, nie moje zlyhanie“.
Veľkovojvoda svojim správaním a konaním dokazuje, že ak politika a morálka na Slovensku žije oddelene, tak pre neho nie je cudzia. Jeho výchova bola vedená vo vyznávaní kresťanských a konzervatívnych hodnotách, ktoré mu velia ísť cestou pravdy. Koľko myšlienkového bohatstva sa skrýva v konaní človeka, ktorý svojim vplyvom na rozdiel od našich niektorých politikov koná v pravde.
Janko Kráľ a jeho odkaz pre súčasnosť
V piatok 5.12.2008 sa v Čadci uskutočnili oslavy 160. Výročia pobytu a pôsobenia Slovenskej národnej rady a Slovenského dobrovoľníckeho zboru v Čadci počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa štúrovskému básnikovi a národnému buditeľovi Jankovi Kráľovi s textom:
Janko Kráľ
* 24.4.1822 † 23.5.1876
štúrovský básnik, národný buditeľ
Taký slovenský, ako len možno, taký európsky
a svetový ako máloktorý Slovák po ňom
Dominantou slávnostného zhromaždenia bolo vystúpenie žiakov zo Základnej školy J.A.Komenského na Kýčerke. Pod vedením pani učiteľky Mgr.J. Krkoškovej prispeli k dôstojnému priebehu odhalenia pamätnej tabule. Je to ona, ktorá systematicky posilňuje vedomie o našej histórii medzi svojimi žiakmi. Jedným z ich záujmov je aj osobnosť spätá s Čadcou, básnikom, národovcom a revolucionárom Jankom Kráľom.
Atmosféru pri odhalení tabule umocnila žiačka Mária Pikuláková básňou OROL. Potom prítomných zaujal príhovor žiaka tamojšej školy Rudolfa Kužmu, ktorý ľubozvučnou slovenčinou predniesol text, ktorý burcoval, ktorý múdrosťou a silou odvahy slova v boji o slovenskú myšlienku nikoho nenechal z prítomných ľahostajným k udalosti spred 160-tich rokov. Preto nech tento prejav sa stane výzvou,
· aby sme nezabudli,
· aby sme si z jeho diela, z jeho postojov a konaní zobrali každý z nás toľko myšlienkového odkazu, koľko sami sme schopní v sebe niesť, aby sme boli zajtra sebavedomejší, rozhľadenejší, lebo takým patrí šíry svet,
· aby sme pochodeň jeho posolstva prijali za svoju, že aj dnešná doba potrebuje také osobnosti ako bol on, básnik, národovec a revolucionár, ale hlavne človek so slovenským srdcom
So súhlasom pani učiteľky Mgr. Jarmily Krkoškovej s radosťou zverejňujem v plnom znení text:
„ Vážené zhromaždenie,
Stretli sme sa pri tejto vzácnej príležitosti, aby sme odhalili pamätnú tabuľu veľkého Slováka – štúrovského básnika Janka Kráľa. Je v tom kus symboliky. Takto na jeseň pred 150 rokmi sa sťahoval z Čadce a dnes po oných 150 rokoch sa sem, aspoň takto symbolicky, vracia. Veľká vďaka patrí akademickému sochárovi Jozefovi Mundierovi, pretože aj jeho zásluhou dnes pamätnú tabuľu odhaľujeme.
Som hrdý, že sme boli pri zrode tejto myšlienky a v mene žiakov Základnej školy J.A. Komenského ďakujem predstaviteľom mesta Čadca za finančnú i morálnu podporu našich aktivít. Našimi spoločnými silami sme vrátili Čadci osobnosť Janka Kráľa, ktorá k nej právom patrí.
Všetky naše aktivity týkajúce sa Janka Kráľa sa zrodili a rodia na našich literárnych stretnutiach.
S pani učiteľkou Jarmilou Krkoškovou, ktorá je dušou týchto stretnutí, sme viedli a vedieme siahodlhé rozhovory o literatúre, histórii, o našom národe i o našom meste.
A tak akosi prirodzene sme sa dostali k osobnosti Janka Kráľa, básnika, národovca a revolucionára, pobytom ktorého sa i naše mesto dostáva hlbšie do histórie národa.
Vtedy sme o ňom ešte veľmi málo vedeli. No zanietenie našej pani učiteľky sa postupne prenieslo i na nás. Práve od nej sme sa dozvedeli veľa o živote i tvorbe tohto velikána a chceme vedieť ešte viac. Janko Kráľ sa pre nás stal pojmom. Vážime si, že bojoval za slovenský národ a bol odhodlaný položiť zaň i svoj život.
Kto sa má starať o majetok mesta?
(mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru vo veci 30 mio kauzy)
Na zastupiteľstve 28. novembra 2008 predložil poslanec Ing. Milan Gura návrh na prerokovanie bodu „Opakovaný podnet na mimoriadne dovolanie “. Dovolanie súviselo s 30 miliónov kauzou, ktorú s mestom vedie súdny spor o náhradu škody navrhovateľ Miloš Majchrák. Prerokovanie a schválenie uznesenia bolo potrebné. Dovolanie môže podať iba zastupiteľstvo svojim uznesením alebo primátor ako štatutár. Ten tak neurobil. Pýtam sa prečo?
Diskusia k dovolaniu bola vedená v duchu, že aj by bolo potrebné využiť poslednú možnosť na zvrátenie rozhodnutia Krajského súdu. Niektorí poslanci poukazovali na krátkosť času, v ktorom sa majú rozhodnúť. Neuvedomili si, že dôvod je omnoho prozaickejší, a čierny „peter“ zostal na strane primátora. Pýtam sa prečo?
Verejnosť nevedela o rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol 17. septembra 2007 o právnej náhrade škody pre navrhovateľa. Platnosť rozsudku nadobudlo 3. decembra 2007. V termíne do 3. decembra 2008 bola možnosť podať mimoriadne dovolanie. Primátor mal na to vyše roka, aby zvážil ďalší postup a rozhodol ako konať. On sa rozhodol nekonať. Pýtam sa prečo?
Primátor vlastne aj konal, aj vyzval poslancov, že kto môže, nech pomôže. Na rozdiel od primátora, poslanec Ing. Milan Gura konal. Vypracoval mimoriadne dovolanie a na zastupiteľstve 26.septembra 2008 vyzval primátora, aby si osvojil nim vypracované mimoriadne dovolanie a ale ako štatutár si ho neosvojil a neposlal na Generálnu prokuratúru. V čom bol problém, že primátor konal a vlastne nekonal ? Pýtam sa prečo?
Poslednou možnosťou bolo prijať uznesenie na zastupiteľstve 28.novembra 2008, a ihneď ho poslať s vedomím, že jednoročná lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula 3.decembre 2008. Návrh uznesenia poslanci neschválili (za 10, proti O a zdržali sa 12). Pýtam sa prečo?