Každé kultúrne spoločenstvo si vytvára sústavu zvykov, ktorému nadobúdajú črty noblesy. Ale pre rýchlo kvasené society je príznačné, že z noblesy preberajú iba to povrchné – byť nóbl.

(Ester Plicková)

Aj takto možno začať úvahu o tom ako môže slovo raniť, keď ten, ktorý ho vypovie a až potom zvažuje čo povedal.

 Napísanie tejto úvahy  ma primäla relácia „Aj múdry schyby“ v piatok 17.11.2008, v ktorej vystupovali M.Čobejová a a hlavne sporný herec Ivan Vojtek.

 Čo sa vlastne stalo? V spomínanej relácii ako keby náhodou chcel byť I.Vojtek papežovatejský ako pápež a rozpovedal (podľa neho smiešnu) príhodu. Pointou bolo, že jeho priateľ, ktorý sa presťahoval na Kysuce, po čase bol u neho na návšteve, a ako keby náhodou stratil (tri) lístočky zo svojho denníka v ktorých opisoval svoj život na Kysuciach. Zo začiatku nadšený prírodou, tichom, ale aj spôsobom života, neporovnateľný s veľkomestom sa postupne menil na odporcu všetkého čo sa spájalo s Kysucami. Príčinou bolo stále viac snehu a problémy s nim spojené pri zabezpečovaní zjazdnosti ciest a prístupových komunikácii, čím vlastne nepriamo chcel povedať o náročnosti života na Kysuciach.

 Samo o sebe by na tom nebolo nič zvláštne, keby bez postranných úmyslov chcel povedať o zložitom živote ľudí na Kysuciach, podobne ako napríklad aj na Orave. Zarážajúca bola forma ako to v humornej relácii prezentoval. Podľa mňa necitlivo zosmiešňoval Kysuce a Kysučanov.

Momentom, ako sa náš miláčik dostane k moci, zrazu slepo veríme čo i len jeho povzdychu. Zrazu sme schopní obhajovať názor, ktorý sme predtým považovali za bohapustú lož - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. Zrazu rozdávanie majetku (nás všetkých) svojim kamarátom už nie je krádežou najväčšieho rangu, ale normálne - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. A tak dokolečka, zas a znova si dobrovoľne nechávame vymývať mozgy a prestávame chcieť rozmýšľať vlastnou hlavou.

Pýtam sa prečo? Prečo sa necháme vodiť za nos a len slepo opakujeme to čo nám "tí naši" naservírujú? Vari si naozaj myslíme, že "tí naši" nekradnú, nepodvádzajú a nesmejú sa nám poza chrbty?

Nie je to náhodou tak, že naši páni z nás potrebujú mať jedno nerozmýšľajúce a verné stádo? Stádo, ktoré bude vždy len slepo opakovať názory svojho vodcu? Stádo, ktoré pre svoju vlastnú slepotu nebude vidieť, že kráľ je nahý? Stádo, ktoré v eufórii z pocitu víťazstva zrazu nebude vyžadovať plnenie stokrát sľúbených sľubov?

Nepripadá vám to na človeka podradná úloha? Veď deti už v škole hrdo učíme, že jediný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je to, že ľudia sú schopní samostatne myslieť. Tak prečo sa dobrovoľne tejto vznešenej úlohy zriekame? Prestaňme pánom zobať z ruky a začnime konečne rozmýšľať vlastnou hlavou. Dokážeme to;)

Je zaujímavé sledovať, že kým naši páni papaláši nie sú pri korytách, neváhajú všetkým novinárom vliezť (s prepáčením) do zadku. Chvália, obhajujú a stoja na ich strane. Zaujímavá zmena nastane, keď páni vytúžené korytá dosiahnu. Zrazu sú všetci novinári, občianski aktivisti, či obyčajní ľudia, ktorí chcú len vedieť, ako sa nakladá s ich daňami, zlí a veľmi zlí.

Boja sa pravdy?

Papaláši dobre vedia, že obyčajní ľudia nedokážu stíhať pozerať na prsty všetkým tým 200 tisíc štátnym úradníkom, poslancom, starostom, primátorom a ministrom. Papaláši veľmi dobre vedia, že kontrolovať ich čachre-machre je odjakživa úlohou novinárov. Preto im nevonia, keď sa novinári veľa pýtajú a do vecí šťúrajú. Opovážia sa odhaliť o nich nepríjemne holú pravdu, a preto sú novinári zrazu zlí a veľmi zlí.

 Aký je medzi nimi rozdiel?

 Odložme emócie, dajme si ruku na srdce a povedzme - aký je vlastne rozdiel medzi Ficom, Dzurindom a Mečiarom? Nie, nemyslím sľuby a ani čísla topánok. Všetci traja, počas svojej vlády, do krvi nenávideli, či nenávidia novinárov. Prečo asi? Rozmýšľajúci ľudia sú pre nich totiž nebezpeční, vidia im na prsty.           

(článok uverejnený v Regionálnych novinách KYSUCKO, 5.9.2008)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

(o pripravovanom dopravnom prepojení ulíc 17. novembra  a Podjavorinskej)

Smrť patrí k životu a nikto z nás nemá inú cestu. Preto ešte za života si nejeden z nás kladie otázku, čo ma ešte urobiť, aby jeho odpočinok bol v pokoji a ničím nerušený.  Každý zásah do pokoja nebožtíka vyvoláva nežiaduci odpor najbližších.  Následne takéto riešenie plodí nedôveru (aj) ku vedeniu mesta. Práve tento stav môže nastať, ak mesto nebude citlivo riešiť realizácii výstavby nového dopravného prepojenia v meste vo vzťahu, keď mesto bez konzensu by riešilo premiestnenie 15 hrobových miest.

Píšem to preto, lebo mesto pripravuje nové riešenie pre dopravné prepojenie z centra smerom na Turzovku a v hre je aj 15 hrobových miest na cintoríne. Dopravná vyťaženosť v čase dopravnej špičky koliduje s dopravným kolapsom. Hlavný ťah je vedený cez Májovú ulicu s problémom  pri odbočovaní na svetelnej križovatke. Dočasne dvojsmerná premávka na Moyzesovej ulici. prekročuje všetky parametre jej priepustnosti. A to nás obyvateľov ešte čaká výstavba nezmyselnej výstavby obchodného domu v priestore parku pri hoteli Lipa.

Ďalšou možnosťou v smere z Turzovky do mesta je nevyhovujúce prepojenie cez ulicu Podjavorinskej, o ktorej by mohli miestni obyvatelia rozprávať svoje.

Mesto Čadca v záujme zlepšenia dopravnej situácie v centrálnej časti pripravuje riešenie, ktoré čiastočne zníži dopravné zaťaženie ulíc Slobody a Májovej. V informačnej správe prerokovanej na zastupiteľstve predpokladá sa, že dopravné prepojenie bude smerované ulicami 17. novembra a Ľ.Podjavorinskej ponad areál Kysuckej knižnice, Okresného riaditeľstva policajného zboru a Lesov SR a pod cintorínom. Komunikácia by mala byť dvojprúdová.

V týchto dňoch bol na návšteve v Prahe kozmonaut Eugen Andrew CERNAN, posledný človek, ktorý na Mesiaci zanechal svoju stopu. Práve on, J.E.Cernan je pre nás, (alebo by mal byť pre nás) zdrojom nášho sebavedomia. Jeho korene z otcovej strany pochádzajú z hornokysuckej obce Vysoká nad Kysucou (matka je Češka), a v obci má pamätnú izbu. To že bol v Prahe ma potešilo, i keď ešte väčšmi by bola moja radosť, ak by zavítal aj na Slovensko, na Kysuce.

Mesto Čadca má v živote E.A.Cernana svoje významné miesto. Na slávnostnom zasadaní zastupiteľstva 29.9.1994 mesto Čadca mu udelilo čestné občianstvo Mesta Čadca. V zdôvodnení sa konštatovalo, že čestné občianstvo sa udeľuje za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými činmi na poli dobývania vesmíru v rámci projektu APOLLO.

Článok zverejňujem v plnom rozsahu (bez fotografii) pre jeho výnimočnosť. Ďakujem redakcii Mladá fronta DNES (www.mfdnes.cz), ktorá mi dala súhlas na jeho zverejnenie, čím súčasne ďakujem za ich pochopenie. Autorom článku je Karel Pacner, novinár.  

Zlaté stránky na cesty 2008 zverejnili mapu regiónov Slovenska, kde "bezohľadne" zamlčali vo zverejnenej mape regiónov Slovenska názov regiónu KYSUCE (str.191). Na miesto historicky do tvoreného regiónu KYSUCE je tam uvedený  iba názov ŽILINA a OKOLIE ????? Táto manipulácia faktu ma prinútila napísať list vydavateľovi. Zverejňujem ho v plnom rozsahu, aby tí, ktorí majú konať, neboli nečinní, boli vytrvali vo svojej odvahe byť hrdí na svoju históriu, na svoj región v aktívnom svojom žití a konaní.

Zaráža ma (aspoň o tom neviem), že organizácie, ktoré majú poslanie propagovať región, tak nekonajú. Žilinský samosprávny kraj? Združenie turizmu Kysúc? Mestská informačná kancelária? ZMOS Kysúc? .... Práve oni by mali evidovať všetko čo sa píše o turizme a regióne a na vzniklú situáciu adekvátne reagovať. Zdá sa, že .... to tak nie, ale hlavne že každý sa štíti ako ON robí všetko pre rozvoj turizmu v regióne. Sú to prázdne slová strácajúce sa ako tie letné snehy.

Kto sa vyvyšuje, ten bude ponížený, ten kto sa ponižuje, bude povýšený

(Svätý Matúš 23,12)

Bol porušený zákon alebo morálka dostala na frak pri jednej nominácii do Školskej rady? Význam slova na frak podáva Slovník súčasného slovenského jazyka, čo znamená ... utrpieť porážku  a ja dodávam, na základe svojho poznania, že v tomto prípade je to až na prvom mieste porážka morálna.

Čo sa vlastne stalo? Na zasadaní zastupiteľstva 12.1.2007 bol do Rady školy Združenej strednej školy hotelových služieb a obchodu v Čadci navrhnutý a aj schválený poslanec zastupiteľstva za ĽS-HZDS Ing.Štefan Holeščák. Poslanec je zároveň aj zástupcom riaditeľa na tejto škole.

Ministerstvo školstva SR na základe podnetu Mgr.Haluškovej rozhodlo (10.3.2008) o právnom výklade zákona č.596/2003 Z.z. §25, či delegovanie poslanca do Rady školy, ktorý je zároveň aj zástupca riaditeľa  školy je v súlade so zákonom. Podľa názoru ministerstva, poslanec zastupiteľstva, citujem „... pán Ing. Holeščák nemôže byť členom rady školy, pretože v §25 ost.12 citovaného zákona je taxatívne ustanovené, že členom rady školy nemôže byť riaditeľ školy a jeho zástupca.“