... aby zvíťazilo zlo, stačí, keď dobrí ľudia nebudú nič robiť

(Edmund Burke)


Webová stránka www.glasnak.sk má za cieľ kriticky poukazovať na veci verejne. Podľa odozvy, vlastne podľa počtu mailov, ktoré dostávam, asi zaujala. Medzi poslednými mailami boli dve otázky. Jednou bola, prečo v Čadci neexistuje diskusné fórum o veciach verejných? Zaujala ma prinajmenšom preto, lebo aj ja si kladiem túto otázku. Pri hľadaní odpovede som dal na papier pár myšlienok, čoho výsledkom je úvaha ani nie tak o diskusii, ako o odvahe, zodpovednosti a slove žiť v pravde ..... ktorí veria, že aj slušnosť v komunálnej politike je hodnota, za ktorú sa oddá bojovať.

Na otázku, či diskusia v meste, každý súdny človek odpovie kladne, ale ... ? V súčasnosti silnie nezáujem o veci verejné, plynúce spravidla od tých, ktorí dostali mandát vo voľbách.  Záujmy skoro alebo vždy smerujú k získaniu trvalého účelového vplyvu na rozhodovanie (k niečomu alebo k niekomu). Pamätajme si, spoločenské záujmy ešte väčšmi ako si to vieme predstaviť, spájajú aj nepriateľov.
 
Nezabúdajme, že moc (vrcholová, regionálna, miestna,  .... ) si veľmi dobre uvedomuje, že mať informáciu v pravý včas, je krok pred ostatnými. Žiadna moc nechce, aby jej niekto videl pod prsty a preto nemá záujem sa správať skutočne demokraticky !!! Lebo diskusia by mala znamenať stálu výzvu, že spoločným úsilím môžeme docieliť dobro, ktoré by sme ako jednotlivci nedosiahli.

Aby diskusné fóra mohli existovať, je potrebné, aby sa našli a nachádzali neformálne osobnosti, ktoré požívajú vo verejnosti autoritu a vedia sa orientovať vo verejnom priestore. Problémom je, že mnohé autority sa riadia heslom - je lepšie mlčať v kritike, ako byť horliví v kritike proti miestnej moci. A to sa nezmieňujem o tých, ktorí radi "prevracajú" kabáty, lebo to vedia s masami ... že by už vymreli?

Demokracia vo verejnom živote bez zodpovednosti, nie je demokracia. Demokracia je stály proces. Demokracia je taká, akú si vytvoria a uchránia tí, ktorí ju "stavajú" - občania, zároveň obyvatelia a voliči. Nezabúdajme, že skutočná demokracia je  budovaná zdola, v mestách a obciach a práve ona nám dovoľuje byť skutočnými občanmi, nie iba obyvateľmi jednorázovo použiteľní vo voľbách. Nechcem sa dožiť, že k voľbám budú chodiť iba kandidáti a ich rodinní príslušníci.

Nie sme s súčasnosti svedkami procesu, keď idei demokracie nastolené Periklanom v starovekých Aténach  sa mení na parti - demokraciu alebo sa buduje osvietenecká demokracia?
 

 (Deň matiek, 11.máj 2008,  zamyslenie sa o žene od neznámeho autora)

Prečo ženy plačú? Malý chlapec sa spýtal mamy: " prečo plačeš? " " Pretože som žena " povedala mu."  " Nerozumiem! " povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala mu:" A nikdy ani neporozumieš." Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:" Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu? " Všetky ženy plačú bez dôvodu," to bolo všetko čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolá Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: " Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?? " Boh odpovedal: " Keď som urobil ženu, musela byť výnimočná. "

Urobil som jej PLECIA, dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.

Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.

Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatný vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.

Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy ak ju jej dieťa hlboko ranilo.

Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.

Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.

A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju využila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. " Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! "

Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe ktorým si češe vlasy.

Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. ... dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy!

Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou... Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v rámci projektu HESO - Regióny prináša štvrťročne hodnotenia opatrení miest a obcí, ktoré ovplyvňujú kvalitu občanov. Odborná verejnosť pozorne sleduje toto hodnotenie a je barometrom kvality  práce samospráv.

Čo si ale myslieť, keď mesto vďaka primátorovi urobilo znovu "dieru" do sveta. Už nie iba mienkotvorná tlač, ale aj významný analyticky inštitút INEKO si všimlo, čo sa to deje v našom meste.  Pre mesto Čadcu hodnotenie za obdobie január - marec 2008 nedopadlo dobre. Vďaka platu primátora  mesta Čadca Ing.Jozefa Vražela, ktorý zarába viac ako premiér SR sa dostalo v hodnotení ako tretie najhoršie opatrenie na Slovensku.  

Ďakujem Inštitútu INEKO, ktorý mi dal súhlas na zverejnenie, aby som mohol pre čitateľov portálu glasnak.sk zverejniť v plnom rozsahu hodnotenie tohto pre mesto (nemravného) prípadu. Je to ďalší dôkaz, ako primátor mesta sa spreneveruje poslaniu, na ktorý dostal mandát od voličov.

(spomienka spojená s pietou k 1.výročiu zrušenia najstaršej školy v meste na ul.A.Hlinku v Čadci)

Pripomeňme si, že na zastupiteľstve v piatok 30.marca 2007 sa zrušila najstaršia škola v meste. Aby rana bez citlivosti bola dokonaná, tak na mimoriadnom zastupiteľstve 11.júna 2007 bola v tajnom hlasovaní zrušené uznesenie č.76/2007, ktoré schválilo vznik cirkevnej školy v priestoroch zrušenej školy na ulici A.Hlinku. Uznesenie povedalo, cirkevná škola v meste nebude !!!! a uznesenie ešte viac rozjatralo otvorenú ranu slušnosti, ktoré mesto spôsobilo prinajmenšom 6743 občanom, ktorí podpísali petíciu za zriadenie cirkevnej školy.  

Aby tejto trúchlo hre nebolo koniec, primátor mesta po hlasovaní urobil ešte ľubivé ale  "prázdne" gesto voči verejnosti. Na návrh poslancov sa zastupiteľstvo uznieslo, aby do konca volebného obdobia nezrušila sa na území mesta žiadna škola. Plytké a priehľadné. Strach, že predsa by sa niekto odvážil rušiť ďalšie školy hrozí predsa od tých, ktorí sa pokúšali a aj sa im to podarilo zrušiť školu na ulici A.Hlinku v Čadci a tým spochybnilo volebný program primátora.

Aj v roku 2005 sa prejednalo možné zrušenie školy, ale poslanci sa vyjadrili, že ani jedna škola sa nebude rušiť. Vtedajší poslanci na návrh primátora Ing. Jozefa Pohančeníka prijali neformálnu ústnu dohodu, že do konca volebného obdobia sa nedostane do programu zastupiteľstva rušenie škôl na území mesta. Tento dobrovoľný konzensus všetkých poslancov bol možný iba preto, lebo riešenie bolo vedené v diskusii, ale korektne, čo sa nedá povedať o dnešnom zastupiteľstve. Rozdiel medzi rozhodovaním v roku 2005 a 2007 bol, že v roku 2005 platilo slovo, a v roku 2007 stranícka disciplína koaličných poslancov.

Ak si niekto myslí, že uznesenie "betónuje" možné rušenie školy sa mýli. Vydrží do vtedy, kým pospolitosť "spätosti jednoty" 15 poslancov sa poruší. Lebo to čo sa prijme  sa tak isto môže zrušiť. Odrazu niečo, čo sa ma povedať verejnosti - vidíte, mi nechceme rušiť žiadnu školu, to sú ako keby  "potemkinové" aliby.  Odrazu súčasná koalícia hľadá alibi, lebo sa boji, že primátorský sľub pred voľbami, že sa nezruší žiadna škola (a zrušila sa !!!) ešte väčšmi rozjatrala volebný sľub primátora. Zabúda sa, že pamäť je hrozná vtedy, keď si človek pamätá aj to, čo je pre niekoho nepríjemné.

(úvaha o koncerte )

Vo štvrtok, 6.3.2008 sa uskutočnil v Dome kultúry v Čadci koncert s tematikou veľkonočnej hudby. Koncert po Novoročnom Trojkráľovom koncerte je ďalšou prezentáciou úrovne kultúry v meste, a zároveň aj kvality práce pracovníkov Domu kultúry. Súčasne je dôstojným príspevkom mesta k blížiacemu sa  kresťanskému sviatku - Veľkej noci.


V podaní Kysuckého komorného orchestra, pod vedením šéfdirigenta Štátnej opery v Košiciach Karola Kevického zazneli skladby venované veľkonočnej tematike za doprovodu speváckeho zboru pri kostole sv.Jozefa robotníka v Čadci so zbor majsterkou Antóniou Gráfovou, ktorá súčasne aj s manželom - spevákom Jozefom sa prezentovali v sólových výstupoch. Zazneli skladby J.B.Bacha, W.A.Mozarta, J.B.Bellu. Vrcholom večera bola prezentácia skladby Stabat Mater od G.B.Pergolesiho.  


Primátor mesta vo svojom príhovore vyslovil prianie, aby tento koncert sa stal tradíciou a bol súčasťou kultúrneho života mesta. Súhlasím až na jednu zásadnú nepresnosť v jeho slávnostnom príhovore. V minulosti sa konali tiež koncerty s veľkonočnou tematikou. Pamätníci si spomínajú na koncerty, ktoré svojim umeleckým počinom prekročili kultúrny význam mesta. Večer pašií v podaní správcu farnosti Mgr.Konečného s doprovodom KKO bol toho dôkazom. Ďalším kultúrnym počinom bolo uvedenie  Slovenských pašií od hudobného skladateľa I.Zeljenku hneď po premiere v Bratislave.


Nechce sa mi veriť, že by primátor bez konzultácie povedal niečo, čo nie je pravda, čím dostal minimálne návštevníkov koncertu a divákov KTV do omylu.  Primátor nemôže vedieť všetko. Ale kto má vedieť pravdu? Ten kto mu pripravuje príhovor. Ten buď nevedel, alebo nechcel vedieť, alebo jeho zámerom bolo zamlčať zásluhy bývalého riaditeľa Domu kultúry? Škoda tohto trapasu, čím koncert dostal nečakanú myšlienkovú trhlinu, lebo celkový dojem z koncertu bol velkolepý.


Staroveká grécka idea hovorí, že história je učiteľkou života. Poznať pravdu, pravdu o histórii nemusí byť vždy príjemná. Zároveň pravda má v sebe jedinečnú silu ozdravenia.  

Boli raz robotníčky. V hlave nemali nič iné, len prácu, socializmus a odbory. A bol i zlý majiteľ továrne. V jeden deň sa robotníčky vzbúrili a zhromaždili sa vo fabrike. Niekto (hovorí sa, že to bol sám majiteľ továrne) založil požiar a 129 žien v ňom zahynulo. Bolo to 8. marca 1908 v New Yorku. O dva roky neskôr legendárna nemecká feministka Klára Zetkinová mala socialistickému kongresu v Kodani navrhnúť, aby sa 8. marec zasvätil pamiatke týchto žien ako Medzinárodný deň žien.
 
Dojímavý príbeh, publikovaný toľkokrát v novinách a časopisoch, toľkokrát použitý propagandou v knihách či stvárnený v mnohých divadlách. Áno, dojímavý príbeh. Len s jednou chybičkou. Nie je totiž pravdivý.
 
Nijaký štrajk, nijaký požiar 8. marca 1908 v New Yorku nebol. V roku 1911 (keď bol Medzinárodný deň žien už vyhlásený) vypukol z neopatrnosti požiar jednej fabriky, pri ktorom boli mŕtvi, ale boli to muži i ženy. Odbory s tým nemali nič spoločné. A ani marec.
 
Pre niekoho je určite nepríjemné objaviť pravdu, že 8. marec je založený na klamstve. Ide o klamstvo vypracované komunistickou propagandou pravdepodobne v období studenej vojny. A poznal sa aj presný počet mŕtvych - 129...

A čo kultúra, ktorá si hrdo hovorí "kritická"...? Tým sa však nechceme dotknúť dobrých a obetavých žien, pre ktoré bol tento sviatok jediným uznaním a prejavom lásky. Práve ony by si zaslúžili, aby mal solídnejší základ."  (Vittorio Messori)

(Zverejnené Katolícke noviny č.10, 11.3.2007, str.3)