Problémy nevidomých, ich riešenia a uvádzania do života v meste jednoznačne je zodpovedná samospráva mesta.  

Nevidomí sú tiež len ľudia. Od nás zdravých očakávajú ústretovosť. Mnohokrát vďaka našej pohodlnosti zabúdame na ich obnaženú ľudskosť. Takto ich nechtiac vyčleňujeme na perifériu záujmu aj vďaka našim (ne)rozhodnutiam. Aj preto ich oprávnené požiadavky sa mnohokrát strácajú v nedohľadne nášho záujmu o nich.

Nevidomí majú neporovnateľne zložitejšiu situáciu ako my vidiaci v pohybe a orientácii. Samospráva je všemocná. Rozhoduje aj o kvalite a stave priechodov, ona aj rozhoduje aj o bezproblémovom pohybe nevidomých napríklad na pešej zóne, ona iniciuje, aké podmienky sú pri využívaní regionálnej dopravy, ale aj o bezproblémovom bezbariérovom prístupe do verejných inštitúcii atď. My zdraví vo svojej neznalosti sa domnievame, že ak s nimi budeme súcitiť, že im pomáhame. Nie je to pravda. Oni nechcú súcit, oni chcú byť plnohodnotní občania. Sú si vedomí svojho handicapu, sú si vedomí, že sú odkázaní na našu pomoc (v prípade ak chceme), alebo sú odkázaní na našu nemilosť (ak nechceme, alebo sme nečinní).   

 „ Příčinou krize je především morální bída. Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme si zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek.

V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku.

Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání.

Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a

důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem. “


Hoci nie celkom upresnené kritérium morálnosti, nedá sa nesúhlasiť.

(podľa internetových zdrojov )

( Zamyslenie sa na Deň deti 2009 )

Vyrastali sme v 50- tich, v 60- tich alebo 70- tich rokoch ...? Ako sme to vôbec prežili? Dalo sa to vôbec prežiť?

(Bezpečnosť na miestnych komunikáciách v meste)

Situácia na cestách je neuspokojivá. Chodci na miestnych komunikáciách by sa mohli cítiť bezpečnejšie, ak by mesto priebežne vyhodnocovalo rizikovosť na miestnych komunikáciách. Podmienkou je, priebežne a hlavne by realizovalo opatrenia. Niekto povie, že priechod je detail. Život sa skladá z detailov, ale ak sa jedná o ľudský život, tak vtedy detail sa stáva prioritou, a peniaze sú iba druhoradým problémom.

Najviac ohrozenou skupinou obyvateľov sú menej pohybliví seniori a mamičky s kočíkom. Ak pri mamičke s kočíkom cupita ešte dieťa, a v ruke má nákup, vďaka nedisciplinovaným vodičom (hlavne mladí vodiči) priechody sa stávajú pre ne životu nebezpečnými.

Riziká možno zoradiť do nasledovných problémových oblasti:

·    Slabá viditeľnosť na priechodoch
·    Rýchla jazda na sídliskových komunikáciách
·    Nevyznačené priechody/križovatky
·    Obnovovanie značenia po zime

Primátor sa nemôže zbavovať zodpovednosti tým,
že ju prenáša na poslancov
( autor R. Fico, modifikoval P.Glasnák )

Hľadať niečo spoločné v konaní predsedu vlády R. Ficu a primátora Ing. J.Vražela je odvážne, a na prvý pohľad nemožné. Ale predsa, život prinesie neočakávane riešenia. V nedávnej minulosti spojenie R. Fico a Ing. J.Vražela bolo medializované, aj keď každý hral inú rolu.  

Bolo to pri nemorálnom plate primátora, keď si sám sebe pod tlakom mediálnej kampane opozičných poslancov v zastupiteľstve znížil druhý najväčší plat po prezidentovi, ktorý po znížení aj tak bol iba na úrovni predsedu vlády.

Po druhý krát je možno hľadať spoločný prienik práve v súvislosti s návrhom na odvolanie ministra. Ak predseda vlády videl v konaní ministra ŽP SR J.Chrbeta ako zbavenie sa jeho zodpovednosti, konal a odvolal ho. A práve v zbavení sa zodpovednosti konal aj primátor na poslednom zastupiteľstve.

 

( Úvaha o WC v meste, o jeho ekonomike, ale aj o čistote okolo neho )

Posudzovanie toho čo máme doma, je rozdielne, čo vidíme vo Viedni, alebo Paríži. Tam hneď sme geroji, a vidíme tisíc chybičiek. Ale doma, ak máme v centre miesta nedôstojne prostredie okolo jediného verejného WC v správe mesta (pod Žarcom na autobusovej zástavke), tak vtedy nevidíme to, čo nás ako obyvateľov mesta necti. Svojou pasivitou nepoukazovať na verejné nedôstojnosti vytvárame nelichotivý imidž o našom meste, aký si vytvára zahraničný, alebo domáci turista.

Cestovný ruch sa skladá z množstva maličkosti, a až ich vzájomné prieniky dávajú výslednú kvalitu ponuky. Naše mesto nie je výnimkou.   

Jediné WC v meste a jeho okolie je zamorené „parfumovou“ vôňou. Hanbím sa za to, že to čo má byť normálne, je práve v Čadci nenormálne. Áno, verejné WC musí byť. Musí byť udržiavané, aby sme my domáci, bez rozdielu či sme obyvatelia mesta, alebo z okolitých obcí nevytvárali negatívny obraz o našom meste.