Inými očami

 „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Božie Slovo, ktoré sme počuli pri dnešnej slávnostnej príležitosti, zaznieva ako povzbudenie, ale aj ako pripomienka. Nech to, čo konáme, je dobré: nech sa naše skutky dobre vydaria, ale nech sú predovšetkým dobré vo svojej podstate. Na to je potrebné, aby ich motivácia i cieľ smerovali k skutočnému dobru.

„ Vážený pán prezident Kiska, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania.

Keď som sa uchádzala o funkciu prezidentky republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov a občianok.

Máme radi silu a veľmi málo sa staráme o to, ako sa prejavuje

(R.W.Emerson)

“Grigorij Mojsejevič, hanbite sa za svoje výroky, hanbite sa”, tak reagoval zvolený poslanec EP a bývalý sudca Miroslav Radačovský (nom. ĽSNS) na Facebooku na vyhlásenia politológa G.Mesežnikova o tom, že Slováci poslali do EP najhorších fašistov.

Obalenie jedného z najstarších kostolov na Slovensku do modrej plachty, ku ktorému sa v rámci kampane do eurovolieb prihlásilo KDH, vyvolalo u ľudí pohoršenie. Predstavitelia KDH v odôvodnení, prečo dovolili siahnuť na posvätný symbol kresťanstva povedali, že európska zástava je symbolom kresťanstva a obsahuje mariánsku symboliku.

Všetko má svoju históriu, ale aj príčiny a súvislosti, aj slovenské hory a v rámci nich – slovenské trojvršie, ako súčasť slovenského štátneho znaku, vysvetľuje bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Ako dodáva, z dejepisu vieme, že jeho súčasť, dvojramenný kríž, sa používal v Byzancii a medzi našich predkov ho zrejme priniesli Konštantín a Metod. Neskôr ho začali používať uhorskí králi, prakticky nasledovníci Svätopluka. Podľa Tkáča sa už menej vie, že dvojramenný kríž zaniesol práve Svätopluk ako krstný dar Arnulfovmu synovi Zventiboldovi, budúcemu vládcovi Lotrinska.

„ ... bo nič ťažšie, ako poznať, zvoliť, nasledovať apoštolov pravých a nič ťažšie, jak opustiť cestu, čo zlí ďasi hladko narovnali...“ (P.O.Hviezdoslav)

Vo svojom Spisovateľovom denníku z novembra 1877 F.M.Dostojevskij uverejnil esej „Odno sovsem osoboje slovco  o slavianach, kotoroje mne davno chotelos´ skazať“. (Mimochodom: stalo sa tak tri roky po tom,  čo bola napísaná Hviezdoslavova prorocká skladba  „2000“ –  venovaná onému „pre slávnemu roku“, v ktorom majú Slovania „vztýčiť prápor voľného stvorstva slova“.) Nach článok je príspevkom zmyslieť sa, kde Slovania sú, kde kráčajú v XXI.storočí.