Inými očami
Dňa 13. júna 2019 má byť časť bratislavského dunajského nábrežia, ktoré nesie meno po veľkej osobnosti slovenských dejín – Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, premenované na Námestie T. G. Masaryka. Túto skutočnosť vnímame ako verejné zaucho slovenskému národu i Slovenskej republike.
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Božie Slovo, ktoré sme počuli pri dnešnej slávnostnej príležitosti, zaznieva ako povzbudenie, ale aj ako pripomienka. Nech to, čo konáme, je dobré: nech sa naše skutky dobre vydaria, ale nech sú predovšetkým dobré vo svojej podstate. Na to je potrebné, aby ich motivácia i cieľ smerovali k skutočnému dobru.
„ Vážený pán prezident Kiska, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania.
Keď som sa uchádzala o funkciu prezidentky republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov a občianok.
Máme radi silu a veľmi málo sa staráme o to, ako sa prejavuje
(R.W.Emerson)
“Grigorij Mojsejevič, hanbite sa za svoje výroky, hanbite sa”, tak reagoval zvolený poslanec EP a bývalý sudca Miroslav Radačovský (nom. ĽSNS) na Facebooku na vyhlásenia politológa G.Mesežnikova o tom, že Slováci poslali do EP najhorších fašistov.
Obalenie jedného z najstarších kostolov na Slovensku do modrej plachty, ku ktorému sa v rámci kampane do eurovolieb prihlásilo KDH, vyvolalo u ľudí pohoršenie. Predstavitelia KDH v odôvodnení, prečo dovolili siahnuť na posvätný symbol kresťanstva povedali, že európska zástava je symbolom kresťanstva a obsahuje mariánsku symboliku.
Všetko má svoju históriu, ale aj príčiny a súvislosti, aj slovenské hory a v rámci nich – slovenské trojvršie, ako súčasť slovenského štátneho znaku, vysvetľuje bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Ako dodáva, z dejepisu vieme, že jeho súčasť, dvojramenný kríž, sa používal v Byzancii a medzi našich predkov ho zrejme priniesli Konštantín a Metod. Neskôr ho začali používať uhorskí králi, prakticky nasledovníci Svätopluka. Podľa Tkáča sa už menej vie, že dvojramenný kríž zaniesol práve Svätopluk ako krstný dar Arnulfovmu synovi Zventiboldovi, budúcemu vládcovi Lotrinska.