Inými očami
(Vzťah železničnej a cestnej dopravy v medzivojnovom období)
Otázke konkurencie železničnej a automobilovej dopravy v niekdajšom Československu, resp. otázke ich vzájomného vzťahu ako takého venovali v uplynulých rokoch pozornosť viacerí českí i slovenskí autori, či už šlo o odborníkov z oblasti hospodárskych dejín alebo histórie vedy a techniky. Daná problematika totiž predstavuje jednu z významných kapitol vývoja dopravy v období medzi svetovými vojnami. Dnes sa aspoň v stručnosti oboznámime so základnými charakteristikami tohto vzťahu a tiež s jeho bezprostrednými prejavmi a vplyvmi na vývoj dopravy priamo v kysuckom regióne.
Drahí nemeckí priatelia!
Utečencov zo Sýrie dnes vítate s kvetmi. Je to prekrásne gesto ľudskej solidarity voči ľuďom, ktorí utekajú pred hrôzami vojny. Oceňujem ho. Musím vám však položiť otázku, ktorú si v mysli potajme kladiete sami, bojíte sa však vysloviť ju nahlas: ako budete vítať utečencov o pol roka či o rok? Alebo ešte horšie: viete si predstaviť, ako sa s nimi budete lúčiť?
1. septembra 2015 – Deň Ústavy Slovenskej republiky je vhodnou príležitosťou pozrieť sa na miestnu územnú samosprávu ako na jeden z pilierov demokracie. Nakoľko tento rok je pre mestá a obce významný z hľadiska niekoľkých historických míľnikov, dnešná príležitosť je o to významnejšia.
Křesťanská povinnost pomáhat člověku, který se ocitl v nouzi, nijak nebrání racionálnímu pohledu na fenomén zvýšeného přílivu imigrantů na starý kontinent. Nejde o jev spontánní, jak naznačuje většina sdělovacích prostředků, které ovšem nikdy neukazují příčiny či důsledky dění, o kterém informují, nýbrž pouze se snaží do něj vtáhnout, aniž by měl člověk možnost samostatně se tázat a přemýšlet.
Súčasne politické smerovanie vo svete nevytvára pokoj. Je súčasťou ako keby cieľavedomého (?) vytváranie stresu, ktorý vyvoláva v spoločnosti nepokoj a strach o budúcnosť. Stále viac je vedomá snaha účelovo ovplyvňovať naše životy, čím sa predurčuje beh udalosti vo svete.
Nech nasledujúce myšlienky V.Klausa slúžia ako podnet urobiť si svoj názor v spleti protichodnosti menšinových pravdivých informácii oproti väčšine cielených dezinformácii.
(pre volanie francúzskych intelektuálov)
Grécko spolu s Rímom dali základy civilizačným pilierom Európy (nezamieňať s EÚ). V súčasnosti znovu Grécko prinieslo na európsku politickú scénu jedno rozlíšenie. Na politikov s kravatou a politikov bez kravaty. Tí prví, ktorí všetko vedia, všetko riešia a výsledok? Zvyšujú sa počty mladých bez práce, každé „ozdravenie“ zvyšuje dlhy a nebyť tých druhých aj dlhy Grécka by sa dali riešiť v prospech Grécka a nie niekoho pre „vyvolených“. To by ale z úst nemecké poslankyne v jednej z debát o gréckom dlhu so slovenskými poslancami nemala zaniknúť poznámka, že všetky dlhy sa raz škrtnú - revolúciou alebo vojnou.