Inými očami
Anglický historik, neskôr člen parlamentu, Edward Gibbon, publikoval v rokoch 1776 až 1788 svoje najdôležitejšie a najrešpektovanejšie dielo “História úpadku a pádu Rímskeho impéria”. Dielo písal 14 rokov, postupne vychádza v šiestich zväzkoch, a dodnes je považované za jeden z najkvalitnejších historických rozborov tohto obdobia. E.Gibbon v závere hodnotí dôvody zániku ríše:
Vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster,
vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci Národnej rady, vážení členovia Vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania,
ústavný sľub, ktorý som práve zložil má silný mandát voličov, ktorý som dostal so záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia. Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politickej a bez straníckej minulosti. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú.
Prečo kandidujem? Andrej Kiska, prvý nezávislý kandidát Mám 50 rokov a nikdy som nebol členom politickej strany. Pracoval som ako manažér, založil som niekoľko spoločností, stal som sa finančne zabezpečeným človekom a pred siedmimi rokmi som sa rozhodol naplno venovať pomoci ľuďom.
Popradské memorandum významove je možné porovnať s Memorandom národa slovenského (Turčiansky Svätý Martin 1861). Vtedy to boli požiadavky zdôrazňujúce potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Dnes sú to tiež požiadavky zachovať si to, čo sme historicky vydobili v roku 1993, vznikom Slovenskej republiky.
Blížiace sa voľby do EÚ vzbudzujú záujem o témy, o ktorých nepanuje zhoda. Práve Popradské memorandum poukazuje na rôznorodosť názorov Bruselu, ktoré mnohokrát sú v nesúlade s názormi nie vlád, ktoré sú viazané politickými zvyklosťami a dohadmi, ale názormi tých, pre ktorých má EÚ zmysel a význam, pre obyvateľov Slovenska v súžiti s inými národmi v rámci EÚ pri rešpektovaní našich historických, kresťanských a kultúrnych tradícii.
História je súčasťou prítomnosti. Vedieť o svojom meste čo najviac malo by patriť medzi základné rysy vzdelanosti jej obyvateľov. Možno práve článok od autorov Mgr. Drahomír Velička, PhD, Peter Brončeka a združenia Terra Kisucensis nech je povzbudením poznať ešte viac svoje mesto.
Rok 2014 je Maticou slovenskou vyhlásený za rok Svätopluka. 19. marca si pripomenieme pri jeho soche na Bratislavskom hrade 1120 rokov od smrti prvého kráľa v dejinách Slovákov Svätopluka z rodu Mojmírovcov. S ním je spojený najväčší rozmach ríše našich predkov. Jej umiestnenie sochy bolo pre niektorých vtedajších politikov prejavom nepochopiteľnej neúcty k slovenskej histórii. Pripomeňme si perom prof.M.Kučera, ako on sa zamýšľa nad týmto barbarstvom ducha.