( bez komentára )

Zhruba poslední 3 měsíce poslouchám, jak je facebook cool. Můžete si tam sdílet fotky, své stavy (třeba jiné stavy, stavy nálady…), můžete být v antiklubu pana Ratha či věrný člen klubu orgasmu. Výběr je jen na Vás. Zakládal jsem si na zkoušku profil s fiktivními údaji, vymyslel jsem si nový email a pustil se do projíždění profilů. Ale hned na první stránce registrace jsem pochopil, proč je na facebook čtvrt miliardy lidí. Důvod je prostý – vykrádá emailové schránky – a většina lidí mu to při registraci umožní. Mark Zuckerberg měl dobrý nápad a jistě i úmysl – vymyslet jednoduchý systém do škol, univerzit na sdílení dat a osobních údajů, zakládání skupin…ale přerostlo to v prakticky neovladatelné monstrum.

Pokud se chcete stát uživatelem facebook, přečtěte si názor ajťáka – člověka, který ví něco málo o tom, jak to vlastně je.

Umenie obsahuje tie veci,
o ktorých máme vedomosti
(Cicero)


Na články o umiestnení  umeleckých diel na hrebeni Javorníkoch a fontáne v Čadci som dostal  na prekvapenie množstvo  odpovedi. Dali mi za pravdu, že môj názor vyslovený v článkoch nie je ojedinelý.

Rozmýšľal som, prečo je rozpor s tými, ktorí tieto diela sebe vlastným zanietením vytvorili  a umiestnili na hrebeni Javorníkoch, alebo pri fontáne v meste. Miera prekročenia prahu neprijať dielo za svoje, treba vidieť v súvislostiach s každodenným životom prijímateľa.

 ( O nekalom konaní, ktoré podkopáva dôveru medzi ľuďmi )

Marketingové centrály politických strán považujú politiku za tovar. Politik sa stáva politickým „manekýnom“ vyčačkaný slovom, a volič je znechutený. Centrály hlásia, že budú spokojné s účasťou vo voľbách nad 60%. Ale v skutočnosti je snaha, aby k voľbám prišlo čo najmenej voličov, aby boli zvolení tí, ktorých nechceme.

Ale k veci. Pri úvahe o dôvere a transparentnosti k politickým stranám som premýšľal a hľadal spoločné, čo spája , alebo nespája „veľkú“ a „malú“ politiku. V čom môžu prieniky  byť prospešné pre občana – voliča? Náhoda pomohla, že v článku „HZDS vyzýva svojho tajomníka, aby vrátil odmenu“ (Pravda 1.7.2009).

(Ku Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda - 5.júl 2009)

Sv. Cyril a Metod patria bezosporu k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.

Slovenčina je krásna starosť nás všetkých
(Ľ.Feldek)

Ústava Slovenskej republiky v článku 6, odstavec 1 hovorí: „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk“.

K správe k návrhu zmien a doplnkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie zákona bola vydaná dôvodová správa, ktorú si pre svoju vypovedaciu hodnotu dovolím celú zverejniť.

Miroslav Cipár (1935) významný kysucký rodák, maliar, grafik, sochár, dizajnér, ilustrátor je významnou osobnosťou, ktorá svojou prácou, verejnou a spoločenskou aktivitou obohacuje Slovensko o nové myšlienky, o nové podnety.

Miroslav Cipár zostal verný Kysuciam, zostal verný svojmu rodnému Semetešu. Preto nech Laudatio (poznámka: pochvala, prejav vďaky) , prednesené poslancom NR SR Františkom Mikloškom v Nitre 26. januára 2009 pri udeľovaní ceny Pavla Straussa nech je pripomenutím a zároveň podnetom rozmýšľať o dobre a mravnosti okolo nás a v nás.

Nech všade kde sa bude Miroslav Cipár nachádzať,  platili vyslovené slová autora laudatia  " Miro, kdekoľvek vstúpiš, zmyslom tvojho života je všade robiť svet krajším ! "