Tu poznal som, že vrava to je nával tých tvorov,
nával hnusný, pre ošklivý,
ktorý Boh ani diabol za svoje neuznával.
(Dante Alighieri: Božská komédia, spev)

Neustále kauzy, nedemokratické spochybňovanie opozície sú znakom, že rozum opantal moc, a moc má vplyv na všetky politické procesy, ktoré prebiehajú vo veľkej politike, ale aj samospráve. Keby moc zostala iba v teoretickej rovine, tak by nebola potreba s tým zaoberať. Vážnym mementom je zamyslieť sa, či narastajúca moc nie je začiatkom klientelizmu a korupčných procesov, napríklad plynúcich z prevodov majetku pri možnom porušení zákonov?  Ak by to platilo, potom geometricky rastie hrozba prehlbujúcej sa moci pre tých, ktorí sa oddali žiť s ňou.

Účelové myšlienkové opojenia spôsobujú dezilúziu, sklamanie z výsledkov (komunálnych) volieb. Posledné voľby mali byť o zmene, tak ako hlásali kandidáti na primátora. Mali pravdu, že komunálne voľby sú o zmene, ale ja dodávam, k horšiemu. Čo je ale najdôležitejšie, posilňovanie a postupné budovanie občianskej spoločnosti dostáva vážne trhliny.

Moc zotročuje politiku, moc zotročuje vzťahy medzi ľuďmi, moc zotročuje štábnu kultúru, čím sa stále viac vedome a účelovo spochybňuje prvky pluralitnej spoločnosti. Pri súčasnom zosilňovaní a zmocnievaní sa moci, degraduje a vulgarizuje  komunikácia v slovnom prejave.

Vysvetliť pojem občianska spoločnosť nie je zložité. Každá politologická učebnica obšírnejšie vysvetľuje jej obsah. Ale vysvetliť to jednoducho, to už si vyžaduje mnoho životnej skúsenosti a praxe vo verejnom živote. Z množstva článkov moju pozornosť upútalo vysvetlenie, ktoré napísal senátor Karel Schwarzenberg. Citlivo vníma občana žijúceho v obci/meste a jeho možnosti ovplyvňovať  veci verejné. 

( Do poručenie, ako by priechod na križovatke U Kaplana mohol byť bezpečný )

V predchádzajúcom  článku „ Mamičky sa boja “ som písal, vlastne adresoval všetkým, ktorí majú v popise práce bezpečnosť obyvateľov mesta na zhoršujúcu sa situáciu na priechodoch v meste.

Začal  som sa bližšie zaujímať o túto problematiku a zistil som nové informácie o neoznačenej k r i ž o v a t k e   u   K a p l á n a (pod Kysuckou knižnicou, odbočka na poštu a Rieku). Križovatka je spôsobila pre autá, ale pre chodcov je tabu.

Mesto núti občana, aby bez vyznačeného priechodu prechádzal cez problémovú križovatku a priebežne porušoval zákon. Ak sa stane nehoda, ktorú spôsobil chodec, potom Mesto nie je vinné, to občan – to chodec. A propo, aspoň mne to pripomína analógiu s klasickým „otrepaným“, to ja nie, to poslanci.

Na základe osobného ankety medzi občanmi prechádzajúcimi cez križovatku, zaznel jednotný hlas. Hlavným vinníkom za tento stav je mesto, ktoré pre zabezpečovanie bezpečnosti svojich obyvateľov robí veľmi málo. Podľa vyjadrenia odborníkov, celková investícia zabezpečenia križovatky u Kaplána činí cca 1328 € (40 tisíc Sk). Nechce sa mi veriť, že by zo strany mesta pri najvyššom rozpočte v histórii by bol problém, vyfinancovať priechod a urobiť ho pre svojich obyvateľov   

b  e  z  p  e  č  n  ý    ! ! !

(Ako Slovensko zaviedlo večierku pre deti, a pokuty pre rodičov opitej mládeži)

Od stredy 29.4.2009 nadobudla účinnosť novela zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a  o zriaďovaní a  prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Za hlasovalo 115 zo 118 poslancov.

Ako charakterizovať novelu? Najlepšie je novela zhodnotená v dôvodovej správe k zákonu. V porovnaní s niektorými úpravami v zahraničí je „nežným“ zákonom.

Neúnosnosť konzumovania alkoholických nápojov sa hrozivo presúva z kategórie mladistvých (do 18 rokov) na osoby maloleté (do 15 rokov). To že tento civilizačný „trend“ je už aj v Čadci, sa nečudujem. Dnešná mládež sa omnoho lepšie prispôsobuje na všetko nové „progresívne“, „globálne“, čo si nevyžaduje trpezlivosť, námahu, sústredenú a pravidelnú prácu, ale akosi samo bez osobného pričinenia to prichádza do ich života, a pritom je to pre nich ešte aj príjemné. Tak prečo by to mali odmietať? Ale čo my dospelí?

( úvaha o fontáne v meste )

Pri príležitosti otvorenia turistickej sezóny 2009 na Kysuciach som uvažoval o vhodnosti vybudovania Galérie v prírode a umiestnenie umeleckých artefaktov na hrebeni Javorníkov od Makova až po Čadcu s odnožou cez Kysucké Nové Mesto až po Budatínský zámok.

O správnosti umiestniť umelecké diela kysuckých autorov na hrebeni Javorníkov som zapochyboval.  Stále si myslím, že diela by sa mali vynímať v obciach, kde sa autori narodili,   viac ako na hrebeni. Zároveň by to bol hold umelca svojej obci, prinajmenšom tak, ako citlivo je umiestnený kameň na Semeteši od Miroslava Cipára.  

Aj my Čadčania máme v meste svoju (negatívnu) skúsenosť s umiestnením umeleckého diela. Mám na mysli „Noemovu ponorku“ na fontáne, ktorá je súčasťou pešej zóny. Dával som si sám sebe otázku, prečo práve v Čadci, a prečo práve tam „straší“ dielo, ktoré nie je prínosom v dotvorení celkovej scenérie fontány?  

( O Náučnom chodníku Javorníkmi ináč )

Otváranie turistickej sezóny 2009 „100 jarných kilometrov“ sa v našom okrese konalo v čarokrásnom pohorí JAVORNÍKY, na vrchu Vrchrieka. Stretnutie vyše 400 turistov je dôkazom, že turistika na Kysuciach nezaniká, ale je stále aktívna. Aj vďaka vzácnym ľuďom ako bezo sporu sú V. Žabka, S. Mrázik, V. Pekara, ale aj „motor“ kysuckej turistiky A. Opiál a „duša“ kysuckej turistiky M. Toman, ktorý sa v roku 2001 stal držiteľom čestného ocenenia OSOBNOSŤ KYSÚC sú zárukou, že turistika na Kysuciach žije a  stále má viac nasledovníkov.

Ak podujatie malo všetko čo patrí k takémuto stretnutiu, predsa vo vzduchu viselo mnoho nezodpovedaného. V mieste stretnutia sa vynímal jeden z monumentov Galérie v prírode  „Španielsky býk“, ktorý nútil každého, aby si kládol otázky

·  Prečo takéto „čudo“ práve v lone prírody?
·  Prečo nekorešpondujúca umelecká tvorba bola umiestnená na hrebeni Javorníkoch?
·  Prečo tieto diela neboli umiestnené v obciach, z ktorých pochádzajú autori?