Skutočná sloboda je predovšetkým prejavom kvality charakteru. Lebo charakter je nemenný, a predstavuje základnú formu osobnosti.

Futbalová zimná dráma  v Čadci s náznakom likvidácie futbalu sa aspoň zatiaľ zoslabila, ale neskončila.  Nemusela byť, keby v prostredí tých, ktorí zodpovedajú za futbal nevládol strach, ješitnosť a moc jednej pravdy, ale slušnosť a zdravý rozum. Rastislav Michalík mal toľko zodpovednosti, že povedal to, čo druhí sa báli povedať. On pichol do osieho hniezda.

Preto, ak budú pred zápasom s FK Bánova čítať jeho meno, prejavme my fanúšikovia svoju statočnosť, a doprajme tomuto futbalistovi, a zároveň slušnému a morálne čestnému mladému mužovi

d l h o t r v a j ú c i   p o t l e s k

za to, že neváhal, keď bola potreba konať,  tak ako mu velilo jeho svedomie. Bol protiváhou tým, ktorí váhali, báli sa vysloviť svoj názor, alebo boli účelovo opatrní. Lebo opatrnosť, báť sa, byť lojálny pre svoj pokoj, nevysloviť svoj názor je začiatkom konca demokracie, a je kontra produktívnym konaním namierené proti posilňovaniu občianskej odvahy konať.

Nie iba futbal v Čadci potrebuje takýchto mravne charakterných ľudí, akým sa prejavil v pravý čas Rastislav Michalík. Nech on je príkladom posilňovania tak potrebnej občianskej statočnosti a odvahy.

 „Zastavte zemeguľu, ja chcem vystúpiť“, tieto slova vyslovil dnes už čestný nositeľ ocenenia Osobnosť Kysúc Miroslav Golis ako svoj protest na nezmyselné rozhodnutie zastupiteľstva a primátora. Čo na tom, že v jeho volebnom programe bolo, citujem:

„Udržím súčasný počet základných škôl a

zameriam sa na ich špecializáciu.“

Pred dvoma rokmi, 30. marca 2007 sa zrušila najstaršia škola na území mesta. Následne poslanci zastupiteľstva neschválili ani zriadenie cirkevnej školy !!! Nepomohol

·    ani predvolebný sľub primátora, že nezruší ani jednu školu
·    ani 6743 podpisov na petície pre nezrušenie školy

Pýtam sa sám seba, v čom tkvel motív zrušiť najstaršiu školu v meste, a následne nezriadiť cirkevnú školu?

Komunálny politik je verejný funkcionár, ktorý okrem zákonnej povinnosti by mal mať aj osobný záujem zverejniť všetko o svojom majetku, ale aj o spôsobe jeho nadobudnutia počas aktívneho výkonu verejného funkcionára.

Ústavný zákon č.357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa vzťahuje aj na primátora mesta a poslancov zastupiteľstva. Počas výkonu funkcii je povinnosť do 31.3. podať písomne oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. Pre občanov mesta je potrebné vedieť, že je zriadená komisia mestského zastupiteľstva, ktorá prijíma oznámenia o majetkových pomeroch primátora a poslancov, skúma jeho zosúladenie so zákonom, a zároveň je povinná poskytovať informácie o týchto oznámeniach každej osobe v rozsahu zákona o slobodnom prístupe k informáciách.

Nestáva sa často, aby dve z hlavných úloh spievali na jednej z najstarších a najlepších operných scén sveta dvaja Slováci. Na premiére 23. februára 2009 v Bavorskej štátnej opere v Mníchove v inscenácii Gaetano Donizetti -  Lucrezia Borgia sa predstavila slovenská  operná diva, sopranistka Edita Grúberová. To by až tak nebolo prekvapujúce.  S ňou v úlohe jej (operného) syna Gennara sa predstavil tenorista Pavol Bršlík, rodák z Kysuckého Nového Mesta. Mimoriadne nadaný tenorista spieval len svoju druhú úlohu v opere pred verdiovského bel canta a premiéru zvládol napriek čiastočnej zdravotnej indispozícii výborne.

Roku 2005 ho časopis Opernwelt vyhlásil za „Spevácky talent roka“. Odvtedy dostal do širšieho povedomia intendantov svetových operných scén, a je pozývaný na prestížne operné scény a festivaly.

Kritika potvrdila iba to, čo sa vedelo, že na Slovensku sa rodí tenor európskeho významu. Tento úspech potešil Kysučanov dvojnásobne. Nie iba tým, že Kysuce sa dostávajú do povedomia, ale že jeho začiatky sú aj trochu spojené s Domom kultúry v Čadci.

Mnohí majú ešte v pamäti nezabudnuteľný Novoročný koncert v januári 2000, v ktorom popri spevákoch Dagmar Bezačinskej a Vítovi Königovi, spoločne s klaviristkou Renatou Majtánovou a huslistom Stanislavom Paluchom ml. vystúpil vtedy ešte študent Pavol Bršlík.

Dom kultúry v rámci svojich aktivít systematicky vyhľadával  na Kysuciach začínajúce talenty, ktorým umožnil vystúpenia na Novoročných koncertoch, a Pavol Bršlík nebol výnimkou.

Zaželajme si spoločne, aby jeho spevácka kariéra vydržala čo najdlhšie, aby jeho spev bolo počuť zo všetkých operných scén sveta, aby takto prirodzene propagoval Slovensko v zahraničí.  

Verme, že aj napriek  nabitému termínovému kalendáru na tri roky dopredu, budeme ho môcť znovu skoro privítať na scéne Domu kultúry. 

(úvaha o úspechu čadčianského šachu)

Pod lampou býva tma, alebo skromnosť tam, kde nemá byť. Aj takto možno pomenovať v dianie v čadčianskom šachu. Keby sa robila anketa v uliciach Čadce, neviem či by okrem šachistov a ich rodinných príslušníkov ešte niekto vedel, že Čadca bola blízko svojho historického triumfu.

Posledné kolo slovenskej šachovej extraligy bol pre domácu Caissa Čadca priam historicky. Lós proti sebe postavil doterajšieho majstra Slovan Bratislava a domácu Caissa Čadca. Posledné kolo malo rozhodnúť, kto bude majstrom Slovenskej republiky v šachu. Či Slovan Bratislava, ktorý obháji minuloročný titul, alebo domáci. Neuveriteľná  šachová dráma na pravé poludnie v nedeľu 15.3.2009 chcela, že nie v poslednom zápase súťaže, ale v poslednej partii sa rozhodlo, že titul zostáva (aspoň) pre tento rok pri Dunaji.

Šachové Slovensko s úctou sa vyslovuje o malom zázraku ktorý sa stal v Čadci. My domáci nevieme nič, alebo veľmi málo, s akou skromnosťou a pokorou sa borili a boria domáca Caissa s problémami. Napriek tomu ich to hnalo vpred, aby sa zaradili medzi šachovú elitu na Slovensku.

Preto práve šachistom, funkcionárom, ale aj sponzorom, ktorí museli za pochodu riešiť svoje nie raz existenčné problémy, za ich trpezlivosť, odvahu nachádzať riešenia, v ich úsilí byť najlepší z najlepších si zaslúžia potlesk na otvorenej scéne a naše spoločné úprimné, radostné a hromové

Ď A K U J E M E

Prílišná horlivosť spôsobí iba omyly. (Molière)


V sobotu 10. januára 2009 sa uskutočnil už po 19 krát Novoročný koncert. Jeho priebeh, včítane prípravy a konečnej produkcie hodnotím a oceňujem ako kontinuitu práce Domu kultúry. Takto sa Dom kultúry každoročne práve Novoročným koncertom prezentuje s tým najlepším, čo môže verejnosti ponúknuť. Hodnota, ktorú koncert poskytuje verejnosti je v jeho originálnosti toho nášho - kysuckého. Preto tento koncert rezonuje vo verejnosti a ma priaznivú odozvu aj hranicami Kysúc.

Ani tohoročný Novoročný koncert nebol výnimkou. Problémom, dodávam príjemným zostáva, či vysoká úroveň tohoročného koncertu, ktorá nadviazala na koncerty z minulých rokov bude zachovaná.  Lebo nadviazať na započaté dielo je príjemné, ale pokračovať je omnoho ťažšie.

 Na tomto mieste by si zaslúžilo písať pozitívne o udalosti večera – oceňovaní čestných titulov Osobnosť Kysúc, za aktívnej účasti Kysuckej kultúrnej nadácie*, o prezentácii „Zlatej knihy DROTÁRIE“, o atmosfére. O tom zaiste budú písať iní. Ja sa sústredím na tých, ktorí vo svojej horlivosti chceli urobiť niečo výnimočné, a obrátilo sa to proti ním.

Problémom bolo necitlivosť dramaturgie, ktorá sa vzdala miestnej tradície, aby koncert konferovala niektorá z domácich konferencierok, a na koncert roka bola angažovaná konferencierka zo súkromnej TV z Bratislavy.

Nie že by bola konferencierka profesionálne nevhodná a neschopná. Ona je moderátorka typu súčasného trendu zábavy mladých ľudí,  a nie koncertu, ktorý svojou konzervatívnosťou v sebe snúbi pocit hrdosti k svojmu mestu, a radosť z počutého a videného. Novoročný koncert je niečím tak výnimočným, že si nezaslúži v žiadnom smere jeho spochybňovanie.

Rád by som vedel, aký bol honorár konferencierky? Na moju písomnú interpeláciu poslanca zastupiteľstva mi riaditeľka MsKS (Dom kultúry) Mgr. Dagmar Labáková okrem iného odpísala: