Inými očami

Viacero čitateľov nám napísalo svoje postrehy z návštev primátora na rodičovských združeniach  škôl v Čadci. Menovateľ všetkých príspevkov je rovnaký. Rodičovské združenie je o tom, aby sa rodič dozvedel, ako si počína jeho dieťa v škole a nie o predvolebnej kampani. Vybrali sme jeden z nich.

V súčasnosti ste poslancom Mestského zastupiteľstva v Čadci. Budete kandidovať aj v nadchádzajúcich voľbách?

Áno, budem sa uchádzať o dôveru občanov aj ďalšie volebné obdobie za volebný obvod č.3. Doteraz som pôsobil v MZ trikrát a rád by som zúročil doterajšie skúsenosti aj v budúcom MZ.

Zároveň chcem poďakovať všetkým svojim voličom, ktorí mi svojimi hlasmi umožnili nadobúdať skúsenosti a mať účasť na správe veci verejných v našom meste.

Komunálnu politiku sprevádzajú mnohé mýty. Vytĺcť ich z hláv ľudí je ich takmer nemožné. Ale aspoň hovoriť o nich treba.

Ak nie je nikomu rady,
a myslí si, že chce mať balón,
potom mu držme palce,
aby aspoň mydlová bublina bola jeho istotou.
(ľudová múdrosť)


Mestská televízia tým, že je financovaná z našich daní je televíziou všetkých jej obyvateľov.  Preto ma povinnosť reflektovať na názorovú pestrosť jej obyvateľov, ponúkať im aj iné názory, ktoré nezdieľa vedenie mesta a primátor, ale aj vystríhať sa, aby nebola zneužívaná na osobnú propagáciu.

Prehráva ten, kto sa vzdáva.
(Peter Tichý)


Peter Tichý Kysučan, chodec, reprezentoval SR na dvoch olympiádach v Atlante 1996 a Sydney 2000. Hrdí sa titulom Chodec SR rokoch 1998, 2000 a 2002. Je držiteľom čestného ocenenia Osobnosť Kysúc, udeľované Kysuckou kultúrnou nadáciou.

Nech nasledujúci zážitok z jeho ciest za pretekmi napovie, že nie všetko čo sa blyští je to pravé. Okrem športového zanietenia, musí bojovať aj prozaickými problémami ako je vízum. Nech nasledujúca príhoda dokumentuje, čo všetko musí špičkový športovec „vytrpieť“ aby mohol reprezentovať svoju krajinu v zahraničí.

Ako dieťa som vyrastal v malej dedinke na Kysuciach.
Vtedajší svet bol iný.
Určite sa nemýlim ak poviem,
že krajší a lepší.
(William Bernal)


Ročné obdobia a samotné počasie ešte "fungovalo". Podľa kalendára sa dalo obliekať a podľa ľudových pranostík sa mohol človek riadiť. Pamätám si, ako by to bolo včera, keď mi babička jedného chladného večera sľúbila čerstvo napadaný ranný sneh a s úsmevom ma uložila do postele, vo vyhriatej izbe. Praskajúce drevo v piecke, privrelo moje bezstarostné oči skôr, ako by som si prial. Ráno keď som sa prebudil, išiel som rovno k oknu presvedčiť sa, či uvidím tú sľúbenú snehovú nádielku. Skoro mi sánky spadli, keď som otvorenými ústami hľadel na biele stromy a v zapätí som vykríkol dojatím. " mala si pravdu babka, sniežik napadal..."