Úvahy

„Politik sa nemusí stať darebákom,

ale má na to viac príležitosti než radový občan“

(Anton Hykisch)

Máme slobodu, ale sloboda nie je na to, aby sme sa sami seba ničili. Sloboda bez zodpovednosti nebráni naše životy pred atakmi prirodzenosti.

Kniha sama o sebe nie je fetiš. Dôležite je, či je otvorená, alebo zavrená.

(Ján Balabán)

Marec - mesiac knihy, ktorý dnes pre väčšinu neznamená nič, leda ak spomienku na výmysel včerajších (tých zlých). Dnes kniha má vážnu protiváhu v podobe sociálnych sieti a internetu, čím vo väčšine prípadoch sa ľudia stávajú pasívnym prijímateľmi informácii. Pritom ak už kniha nie je oporou pre duchovný rast spoločnosti, je oporou pre ľudí minimálne v ich osobnom raste. Nemá pravdu Arthur Shopenhauer, ktorý povedal „Veľké množstvo zlých spisovateľov žije z pošetilosti publika, ktoré nechce čítať nič iné ako čo sa tlačí dnes - teda noviny čo napíšu novinári.“

( spomienka na zrušenie základnej školy na ulici A.Hlinku )

Na začiatku bol predvolebný sľub a ten sa nedodržal. Aj o tom je potrebné si pripomenúť pri príležitosti 7. výročia zrušenia najstaršej školy v meste. Tí, ktorí veria, že sa ponížila slušnosť, nech v myšlienkach sa zamyslia, či je dobré a prospešné pre verejný a duchovný život konať tak, čo sa a ako sa stalo v piatok 30.3.2007. Nebolo to pošliapanie verejného prísľubu? Je prospešnejší rozum, ktorý je v zajatí moci, alebo stáť nad vecou a v pokore rozjímať? Lebo čím sme starší, tým viac sa utiekame ku viere. Platilo to v minulosti, platí to aj dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.

Bulvár nespí, neustále číha na svoju príležitosť a v pravý čas sa  aktivizuje. Keď sa naskytuje šanca psychicky „dobije“ súkromie politika.

( úvaha ako sa rodila mestská galéria )

Jeden z počinom mesta v roku 2013 bolo rozhodnutie primátora zriadiť mestskú galériu.   Mesto dostalo do vienka výstavné priestory, ktoré za krátky čas vniesli do života mesta novú kultúrnu aktivitu - výstavy.

Z roka na rok je život zložitejší, napnutejší a sociálne vyhrotenejší. Aký bude rok 2014? V závere roka 2014 budú znovu Vianoce, ktoré nám dávajú aspoň na okamih pozitívnu nádej.

Čo tak dostať žbirkovské vianočné prímerie do seba? Aby každý z nás vo svojom údolí mín hľadal svoju melódiu o prímerí. Nájsť svoje prímerie, ktoré by sme dobrovoľne odovzdali do prímeria spoločného. Získali by sme viac, ako iba odsudzovanie sa. Potom aj slovo vo svojej farbe a obsahu by bolo povzbudením a nádejou. Spoločné  prímerie by mohlo byť šancou plniť prirodzené nádeje a očakávania pre väčšinu.