Úvahy

Jediný spôsob, ako sa zbaviť pokušenia, je podľahnúť mu. Náš život je o podliehaní pokušenia. (Oscar Wilde)

Správa o odčlenení prímestskej oblasti Horelica od mesta bola na prvý pohľad nie až tak prekvapivá. Ak pamäť slúži, potom sa v súvislostiach „otvárajú“ oči. Pripomína to paralelu rokov 1994 a 2014. V oboch bola snaha o oddelenie Horelice od Čadce. V oboch rokoch iniciátorom bol obyvateľ Horelice, ktorý sa nádejal, že ak by sa to podarilo, stal by sa starostom.

(o pánskom huncútstve)

Prelety z miesta na iné miesto sú rôzne. Keď vtáky podstupujú na jeseň niekoľko tisíc kilometrov na juh za teplom, na jar späť je to pre ich prežitie nutné a potrebné. Ak prelety sú motivované pre osobnou „výhodou“, lepšie by možno malo znieť svojou „nenasýtenosťou“, potom do verejného života sa dostávajú nežiaduce politické turbulencie.

Všetko nové v meste poteší, ak to má mať zmysel a je to pre ľudí. Ak to nie je, potom leda negatívne reakcie proti politikom a politike. Príkladom je I/11 v meste, ktorá je zatiaľ v nekonečnej dočasnosti medzinárodnou spojnicou do Poľska a Čiech. Zvlášť keď je neúmerne zaťažovaná množstvom kamiónov medzi Žilinou a Nošovicami.  

„Politik sa nemusí stať darebákom,

ale má na to viac príležitosti než radový občan“

(Anton Hykisch)

Máme slobodu, ale sloboda nie je na to, aby sme sa sami seba ničili. Sloboda bez zodpovednosti nebráni naše životy pred atakmi prirodzenosti.

Kniha sama o sebe nie je fetiš. Dôležite je, či je otvorená, alebo zavrená.

(Ján Balabán)

Marec - mesiac knihy, ktorý dnes pre väčšinu neznamená nič, leda ak spomienku na výmysel včerajších (tých zlých). Dnes kniha má vážnu protiváhu v podobe sociálnych sieti a internetu, čím vo väčšine prípadoch sa ľudia stávajú pasívnym prijímateľmi informácii. Pritom ak už kniha nie je oporou pre duchovný rast spoločnosti, je oporou pre ľudí minimálne v ich osobnom raste. Nemá pravdu Arthur Shopenhauer, ktorý povedal „Veľké množstvo zlých spisovateľov žije z pošetilosti publika, ktoré nechce čítať nič iné ako čo sa tlačí dnes - teda noviny čo napíšu novinári.“

( spomienka na zrušenie základnej školy na ulici A.Hlinku )

Na začiatku bol predvolebný sľub a ten sa nedodržal. Aj o tom je potrebné si pripomenúť pri príležitosti 7. výročia zrušenia najstaršej školy v meste. Tí, ktorí veria, že sa ponížila slušnosť, nech v myšlienkach sa zamyslia, či je dobré a prospešné pre verejný a duchovný život konať tak, čo sa a ako sa stalo v piatok 30.3.2007. Nebolo to pošliapanie verejného prísľubu? Je prospešnejší rozum, ktorý je v zajatí moci, alebo stáť nad vecou a v pokore rozjímať? Lebo čím sme starší, tým viac sa utiekame ku viere. Platilo to v minulosti, platí to aj dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.