Úvahy

 ( O nekalom konaní, ktoré podkopáva dôveru medzi ľuďmi )

Marketingové centrály politických strán považujú politiku za tovar. Politik sa stáva politickým „manekýnom“ vyčačkaný slovom, a volič je znechutený. Centrály hlásia, že budú spokojné s účasťou vo voľbách nad 60%. Ale v skutočnosti je snaha, aby k voľbám prišlo čo najmenej voličov, aby boli zvolení tí, ktorých nechceme.

Ale k veci. Pri úvahe o dôvere a transparentnosti k politickým stranám som premýšľal a hľadal spoločné, čo spája , alebo nespája „veľkú“ a „malú“ politiku. V čom môžu prieniky  byť prospešné pre občana – voliča? Náhoda pomohla, že v článku „HZDS vyzýva svojho tajomníka, aby vrátil odmenu“ (Pravda 1.7.2009).

Tu poznal som, že vrava to je nával tých tvorov,
nával hnusný, pre ošklivý,
ktorý Boh ani diabol za svoje neuznával.
(Dante Alighieri: Božská komédia, spev)

Neustále kauzy, nedemokratické spochybňovanie opozície sú znakom, že rozum opantal moc, a moc má vplyv na všetky politické procesy, ktoré prebiehajú vo veľkej politike, ale aj samospráve. Keby moc zostala iba v teoretickej rovine, tak by nebola potreba s tým zaoberať. Vážnym mementom je zamyslieť sa, či narastajúca moc nie je začiatkom klientelizmu a korupčných procesov, napríklad plynúcich z prevodov majetku pri možnom porušení zákonov?  Ak by to platilo, potom geometricky rastie hrozba prehlbujúcej sa moci pre tých, ktorí sa oddali žiť s ňou.

Účelové myšlienkové opojenia spôsobujú dezilúziu, sklamanie z výsledkov (komunálnych) volieb. Posledné voľby mali byť o zmene, tak ako hlásali kandidáti na primátora. Mali pravdu, že komunálne voľby sú o zmene, ale ja dodávam, k horšiemu. Čo je ale najdôležitejšie, posilňovanie a postupné budovanie občianskej spoločnosti dostáva vážne trhliny.

Moc zotročuje politiku, moc zotročuje vzťahy medzi ľuďmi, moc zotročuje štábnu kultúru, čím sa stále viac vedome a účelovo spochybňuje prvky pluralitnej spoločnosti. Pri súčasnom zosilňovaní a zmocnievaní sa moci, degraduje a vulgarizuje  komunikácia v slovnom prejave.

( úvaha o fontáne v meste )

Pri príležitosti otvorenia turistickej sezóny 2009 na Kysuciach som uvažoval o vhodnosti vybudovania Galérie v prírode a umiestnenie umeleckých artefaktov na hrebeni Javorníkov od Makova až po Čadcu s odnožou cez Kysucké Nové Mesto až po Budatínský zámok.

O správnosti umiestniť umelecké diela kysuckých autorov na hrebeni Javorníkov som zapochyboval.  Stále si myslím, že diela by sa mali vynímať v obciach, kde sa autori narodili,   viac ako na hrebeni. Zároveň by to bol hold umelca svojej obci, prinajmenšom tak, ako citlivo je umiestnený kameň na Semeteši od Miroslava Cipára.  

Aj my Čadčania máme v meste svoju (negatívnu) skúsenosť s umiestnením umeleckého diela. Mám na mysli „Noemovu ponorku“ na fontáne, ktorá je súčasťou pešej zóny. Dával som si sám sebe otázku, prečo práve v Čadci, a prečo práve tam „straší“ dielo, ktoré nie je prínosom v dotvorení celkovej scenérie fontány?  

( O Náučnom chodníku Javorníkmi ináč )

Otváranie turistickej sezóny 2009 „100 jarných kilometrov“ sa v našom okrese konalo v čarokrásnom pohorí JAVORNÍKY, na vrchu Vrchrieka. Stretnutie vyše 400 turistov je dôkazom, že turistika na Kysuciach nezaniká, ale je stále aktívna. Aj vďaka vzácnym ľuďom ako bezo sporu sú V. Žabka, S. Mrázik, V. Pekara, ale aj „motor“ kysuckej turistiky A. Opiál a „duša“ kysuckej turistiky M. Toman, ktorý sa v roku 2001 stal držiteľom čestného ocenenia OSOBNOSŤ KYSÚC sú zárukou, že turistika na Kysuciach žije a  stále má viac nasledovníkov.

Ak podujatie malo všetko čo patrí k takémuto stretnutiu, predsa vo vzduchu viselo mnoho nezodpovedaného. V mieste stretnutia sa vynímal jeden z monumentov Galérie v prírode  „Španielsky býk“, ktorý nútil každého, aby si kládol otázky

·  Prečo takéto „čudo“ práve v lone prírody?
·  Prečo nekorešpondujúca umelecká tvorba bola umiestnená na hrebeni Javorníkoch?
·  Prečo tieto diela neboli umiestnené v obciach, z ktorých pochádzajú autori?

Problémy nevidomých, ich riešenia a uvádzania do života v meste jednoznačne je zodpovedná samospráva mesta.  

Nevidomí sú tiež len ľudia. Od nás zdravých očakávajú ústretovosť. Mnohokrát vďaka našej pohodlnosti zabúdame na ich obnaženú ľudskosť. Takto ich nechtiac vyčleňujeme na perifériu záujmu aj vďaka našim (ne)rozhodnutiam. Aj preto ich oprávnené požiadavky sa mnohokrát strácajú v nedohľadne nášho záujmu o nich.

Nevidomí majú neporovnateľne zložitejšiu situáciu ako my vidiaci v pohybe a orientácii. Samospráva je všemocná. Rozhoduje aj o kvalite a stave priechodov, ona aj rozhoduje aj o bezproblémovom pohybe nevidomých napríklad na pešej zóne, ona iniciuje, aké podmienky sú pri využívaní regionálnej dopravy, ale aj o bezproblémovom bezbariérovom prístupe do verejných inštitúcii atď. My zdraví vo svojej neznalosti sa domnievame, že ak s nimi budeme súcitiť, že im pomáhame. Nie je to pravda. Oni nechcú súcit, oni chcú byť plnohodnotní občania. Sú si vedomí svojho handicapu, sú si vedomí, že sú odkázaní na našu pomoc (v prípade ak chceme), alebo sú odkázaní na našu nemilosť (ak nechceme, alebo sme nečinní).   

 „ Příčinou krize je především morální bída. Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme si zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek.

V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku.

Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání.

Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a

důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem. “


Hoci nie celkom upresnené kritérium morálnosti, nedá sa nesúhlasiť.

(podľa internetových zdrojov )