Úvahy

(úvaha o hokeji po MS 2013)

Je dobre, že každoročne MS v hokeji ľudí spájajú. Terajšie MS sú čo do radosti iné. Nie preto, že sme nezískali medailu, že 8. miesto na svete je v súčasnosti našou reálnou možnosťou, ale že doma sa odohráva malá hokejová dráma. Hrozí, ak sa nezomkneme a nebudeme chcieť, nemusí sa začať hokejová liga, čím môže nastať kolaps hokeja na Slovensku.

Vo štvrtok (25. apríla) zamestnanci mestského úradu vyrazili do ulíc na jarné upratovanie mesta. Ak by upratovali v okolí Mestského domu, to by sa dalo pochopiť. Oni ale upratovali aj na miestach, za ktoré by malo zodpovedať mesto alebo ľudia bývajúcich v týchto lokalitách. Takáto horlivosť sa prieči zdravému rozumu a nie je ani výchovná. Jedným z dôvodov dôvodom bolo, aby sa upevňoval vzťah mesta a jej obyvateľov.

Štátny zástupca podal obžalobu na strelca, ktorý v minulom roku v Chrástavě na Liberecku  vystrelil z plastovej airsoftovej pištole na guličky namierené na exprezidenta V.Klausa. Pritom motívom nebolo zabiť, ale primäť politikov zamyslieť sa nad ekonomickou situáciou v štáte. Za násilie proti úradnej osobe hrozí obžalovanému trest od 6 mesiacov do 6 rokov. Súvislosti s použitím zbrane v Chrástavě a Čadci majú oba prípady dva spoločné menovatele - použitie zbrane a streľba, ale rozdielny trest.  

(ešte raz o plaveckých dráhach dúfajúc, že naposledy)

V marci rezonoval spor o poskytnutie plaveckých dráh pre plavcov. Spor ukázal, ako vedenia na prázdno napínalo svaly, ktoré nepriniesli žiadaný úžitok, leda iba zmenšil volebný potenciál. V spore dominovalo niekoľko názorov. Žiadali autori otvoreného listu niečo nemožné? Výška dotácie na plaváreň, ale aj vstupné ako služba, dotácia ako podpora.

 "Ticho je v dnešnom svete veľmi vzácnym javom. Súčasný človek je sústavne ohlušovaný množstvom zvukov, bombardovaný zvukovými i vizuálnymi správami, je akoby vyzlečený zo svojho vlastného vnútra. Hluk preniká naše pracoviská, ulice miest a dedín, ale aj naše príbytky. Vari sa už ani nenájdu lekárske ambulancie, v ktorých by sa popri reklamách na lieky našla tabuľka s nápisom TICHO LIEČI “ napísal vo svojom rozjímaní o tichu trnavský apoštolský administrátor Ján Orosch. Netušil, že jeho slová  budú mať v týchto dňoch platnosť v Čadci.

Výchova nie je vecou sinej ruky,

ale rozumu a srdca.

(J.A.Komenský)

Deň učiteľov by mal byť dňom vďaky učiteľom, ale aj nepedagogickým pracovníkom za ich odvedenú prácu. Ak ďakujeme, aspoň na okamih nech znejú „oslavné“ slová. Zároveň nesmieme zabudnúť, že tieto slová v každodennej realite sa menia na slová neúprimné. Spoločnosť učiteľov vytláča na jej okraj.

Ako potom si možno vysvetliť jedno z hesle pri štrajku učiteľov pred Úradom vlády  „ NEVZDELANÉ STÁDO POLITIKOM VYHOVUJE ! “ ? Ako má spoločnosť vnímať nezáujem štátu, ktorý nechráni učiteľa pred fyzickým nátlakom. Tak ako sa to stalo v Plaveckom Štvrtku, kde žiak opľul a zbil učiteľku?  Je to zámer, alebo neschopnosť brániť učiteľku pri výkone jej povolania? Alebo, že by povolanie učiteľa  sa zmenilo na zamestnanie?