Úvahy

( Úvaha o WC v meste, o jeho ekonomike, ale aj o čistote okolo neho )

Posudzovanie toho čo máme doma, je rozdielne, čo vidíme vo Viedni, alebo Paríži. Tam hneď sme geroji, a vidíme tisíc chybičiek. Ale doma, ak máme v centre miesta nedôstojne prostredie okolo jediného verejného WC v správe mesta (pod Žarcom na autobusovej zástavke), tak vtedy nevidíme to, čo nás ako obyvateľov mesta necti. Svojou pasivitou nepoukazovať na verejné nedôstojnosti vytvárame nelichotivý imidž o našom meste, aký si vytvára zahraničný, alebo domáci turista.

Cestovný ruch sa skladá z množstva maličkosti, a až ich vzájomné prieniky dávajú výslednú kvalitu ponuky. Naše mesto nie je výnimkou.   

Jediné WC v meste a jeho okolie je zamorené „parfumovou“ vôňou. Hanbím sa za to, že to čo má byť normálne, je práve v Čadci nenormálne. Áno, verejné WC musí byť. Musí byť udržiavané, aby sme my domáci, bez rozdielu či sme obyvatelia mesta, alebo z okolitých obcí nevytvárali negatívny obraz o našom meste.  

( úvaha o neprerokovaní toho, čo malo byť prerokované v komisii zastupiteľstva  v súvislostiach )

Na zastupiteľstve 29.4.2009 sa v rámci II. zmeny rozpočtu mesta Čadca na rok 2009 prerokovali ďalšie príspevky občianskym združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám a pre šport.

Zdravý rozum káže, že ak sú zriadené Komisie zastupiteľstva, každý predkladaný materiál na zastupiteľstve by mal byť prerokovaný v príslušnej gesčnej komisii.

Zo zostatku príspevkov pre občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie a športu (viď prílohu P6) v celkovej hodnote sa prerozdelili pre kultúru 2.655,51€ (80 tisíc Sk) a šport 33.193,92 € (1 mio Sk). Tento návrh nebol zaradený na prerokovanie v Komisii kultúry, cestovného ruchu a informácii zastupiteľstva. Bez stanoviska komisie bol priamo zaradený na rokovanie zastupiteľstva.  

Stáva sa tradíciou, ktorá necti MsÚ, hlavne referát kultúry. Zabúda, aby pred rokovaním zastupiteľstva Komisia kultúry, cestovného ruchu a informácii MZ, ako gesčná komisia vyjadrila sa k predkladaným materiálom. A to referát ma aj odborný dohľad a úzko spolupracuje s Domom kultúry. Ak by primátor chcel, svojim vplyvom zjedná nápravu. Ak tak nekoná, že by už neorganizoval prácu MsÚ?

( Deň matky 2009 )

Jedného dňa prišiel nahluchlý chlapec domov zo školy a priniesol poznámku od vedenia školy. Bol v nej návrh, aby zobrali chlapca zo školy. Tvrdili, že je „príliš hlúpy na učenie“. Chlapcova matka si prečítala poznámku a povedala: „Môj syn Tom nie je príliš hlúpy na učenie. Budem ho učiť ja sama“. A tak aj urobila.

Keď Tom po mnohých rokoch zomrel, ľudia po Spojených štátoch amerických mu vzdali hold tým, že na celú minútu vypli svetlá. Viete ten Tom vynašiel žiarovku, a nielen to, ale aj film a gramofón. Thomas Edison vynašiel viac než 1000 patentov.

Mojej matke vďačím za to, čím som

(Thomas Alva Edison, 1847 – 1931)
Za každým, keď človek  podporuje nejaký ideál, alebo
 chce zlepšiť údel iných ľudí, alebo
sa postaví proti nespravodlivosti,
 vysiela drobné signály nádeje.
 
Tieto signály vychádzajúce z milióna rozličných zdrojov energie a odvahy, 
 spájajú sa do prúdu,
 ktorý môže strhnúť i najmocnejšie hradby útlaku a odporu.
 
( Róbert F. Kennedy )

Nech tieto slová sú nádejou, že ak slušní ľudia, nie že sa dohovoria, ale v rôznosti svojho presvedčenia chcú, strhnú aj najmocnejšie hradby nezáujmu tých, ktorí za to zodpovedajú. Toto ma napadlo, keď som sa zamýšľal nad neporiadkom a vypáleným smetným košom na Veľkonočný pondelok 2009 na pešej zóne v Čadci. 

Aby nočný kľud a poriadok bol v našich uliciach, je potrebná „pevná“ ruka mesta, a aktívna verejná mienka. Lebo ak naďalej bude pretrvávať principiálna nespokojnosť obyvateľov mesta, ak miera citlivosti občanov prekročí pomyselný prach únosnosti, potom sa začneme

M  Y    O B Y V A T E L I A

mesta ozývať. Vznikne morálny tlak, a potom je väčšia šanca, že sa stane prioritným problémom v najbližších komunálnych voľbách. Lebo to, čo sa deje počas noci v našich uliciach, je úmerne vzrastajúcej frustrácie slušnej (zatiaľ) mlčiacej väčšiny obyvateľov mesta.

Zdá sa mi, že našou ľahostajnosťou, bojazlivosťou ale aj lobistickými tlakmi zatiaľ tento zápas o mravnú obrodu aspoň na tomto úseku verejného poriadku nezvládame my dospelí, ale aj poslanci. Takto sa vedome dopúšťame najväčšej chyby, sme nečinní. Keď s nami nepohnú ani slová učiteľov „My si vieme ustriehnuť, aby sa to nedialo na pôde školy, ale mimo školy sme bezmocní !!!!, tak potom, čo nás osvieti? Nerobme nič, tvárme sa, že konáme, predsa sme poslanci.

Prečo neplatí životom overená životná skúsenosť „Mladosť sa učí tomu, čo spievali starí“? Toto ma napadlo, keď som zrána cez Veľkonočný pondelok išiel po Palárikovej ulici (pre neznalého ako pre Francúza ísť po Champs - Elysées), premýšľajúc a hľadajúc niečo povzbudivé v tento posledný deň Veľkej noci.  Ako blesk z jasného neba ma zmrazilo pohľad na porozhadzované papiere, množstvo ohorkov a črepov z rozbitých fliaš. Vrcholom bol zhorený odpadový kôš (oproti pasáži).

 „Zastavte zemeguľu, ja chcem vystúpiť“, tieto slova vyslovil dnes už čestný nositeľ ocenenia Osobnosť Kysúc Miroslav Golis ako svoj protest na nezmyselné rozhodnutie zastupiteľstva a primátora. Čo na tom, že v jeho volebnom programe bolo, citujem:

„Udržím súčasný počet základných škôl a

zameriam sa na ich špecializáciu.“

Pred dvoma rokmi, 30. marca 2007 sa zrušila najstaršia škola na území mesta. Následne poslanci zastupiteľstva neschválili ani zriadenie cirkevnej školy !!! Nepomohol

·    ani predvolebný sľub primátora, že nezruší ani jednu školu
·    ani 6743 podpisov na petície pre nezrušenie školy

Pýtam sa sám seba, v čom tkvel motív zrušiť najstaršiu školu v meste, a následne nezriadiť cirkevnú školu?