Úvahy

( Úvaha o sile v nás, o primeranosti vlastnej zrelosti )

Oslavy 160 výročia Slovenskej národnej rady v závere roku 2008 priniesli pre pozorného pozorovateľa zaujímavú paralelu. Keď dvaja robia to isté, nie je to isté. Ak odhalenie pamätnej tabule (5.12.2008) bolo spontánnym vyjadrením vďaky tomuto štúrovskému básnikovi, národovcovi a revolucionárovi Jankovi Kráľovi, tak pár metrov od tejto tabule je iná tabuľa, a už nie s takým duchovným posolstvom.

Spomienka 75. výročia výstavby Mestského domu je zaiste dobre si pripomenúť. Stavba svojou architektúrou na tú dobu bola odvážna. Do dnes púta pozornosť verejnosti, sídlo prvého muža mesta - primátora. Pri 75. výročí začatia stavby bola odhalená pamätná doska v znení:.

Budova obecného úradu sa začala stavať v roku 1930 na mieste bývalého najväčšieho domu v Čadci „MÝTA“,  ktorý bol odkúpený od rodiny Brauner.

          Starostom bol: ALEXANDER HULYÁK

Miesto starostom bol: KOLOMAN REHÁK

Vedúcom notárom bol: RUDOLF SEGETA

         Architektom bol: ZIGMUND WERTHEIMER

Dokončená bola v roku 1932.

Prvými nájomcom boli: Pošta, Bernát Kubica mäsiar, Rudolf Brichra obchodník, Jozef Jurčacko obuvník

Pamätnú tabulu odhalil v roku 2007  pri príležitosti 75. výročia postavenia budovy primátor Mesta Čadca Ing. JOZEF VRAŽEL.

Ak na tabuli sú mená tých, ktorí sa o výstavbu Mestského domu oprávnene zaslúžili, zarazilo ma, prečo je tam aj meno súčasného žijúceho primátora? O čo sa on zaslúžil? Prečo žijúci primátor sám sebe si pripomína? Nie je to gesto iba marketingovým glorifikovaním byť  „zapísaný do sŕdc svojich verných“ obyvateľov? Nie je to negatívna vypovedacia hodnota o jeho ak nie charaktere, tak o osobnosti? Urobil to, čo mu morálne neprislúcha?

(Úvaha o urážke a nekompetentnosti)

V článku „Tunelu Višňové zazvonil umieračik“ (PRAVDA 2.12.2008) Juraj Mesík napísal v súvislosti s výstavbou diaľnice D3:

„A samozrejme, keby vo svetle finančných a dopravných reálií

odložila tam kam patrí – teda ad acta –

40-miliardovú stavbu takzvanej „diaľnice D3“ odnikiaľ – nikam

do kysuckých vŕškov, kde dávajú líšky dobrú noc.“

On – bystrický diaľničný „expert“ už po koľký krát zavelil do útoku proti všetkému, čo nie je bystrické, ani ma to neprekvapuje. Stačí si prečítať diskusie k jeho článkom o diaľniciach. Každý iba trochu rozmýšľajúci musí si položiť otázku, kde sa v ňom berie toľko ľudskej zloby a nenávisti. Keby jeho diaľničná trauma bola iba jeho osobnou, keby svojou diaľničnou „smiešnosťou“ nezaťažoval slušných ľudí, tak by som si povedal, no čo, nech si sám pre seba píše svoje rozprávky. Ale keď on s plnou vážnosťou si myslí, že to čo on napíše o diaľniciach je absolútna pravda, ale ešte aj uráža, tak to už nie je v poriadku, to je už diagnóza zlyhania súdnosti vidieť svet v reálnych súvislostiach.

Naša doba málokedy zabíja nepohodlných kazateľov. Zosmiešni ich však a odstaví. (Wilhelm E.von Ketteler)

 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽASK) sa podujalo na „historický“ čin. Koaliční poslanci na žiadosť župana Juraja Blanára (Smer-SD) odvolali všetkých 65 riaditeľov na základe zistenia, že riadenie niektorých organizácii nie je v súlade s predstavou ŽASK. Poslanci odvolali, a v zapätí poverili riadením.

 Výmena všetkých riaditeľov riadených Žilinským samosprávnym krajom je nezvyčajným riešením vedenia a príspevkom na diskusiu, kde je miera citlivosti medzi odbornosťou a politikou. Vedenie ŽASK rozhodlo v znamení toho, čo sme už poznali v nedávnej minulosti vsjo rovno. Ak niekoho chcem odvolať, odvolám všetkých, vzápätí ich poveríme riadením.

  Boli odvolaní aj odborne zdatní, s ktorými neboli žiadne problémy a inštitúcie pod ich vedením odborne prosperovali. Boli aj tí, ktorí podľa kompetentných riadenia nezvládali podľa predstáv. Vedenie ŽASK nemalo váhať, a malo ich vymeniť.

  Vedenie ŽASK chce urobiť rovnaké podmienky pre všetkých? Odrazu aká dojímavá starostlivosť. Otázka znie, čo tým vedenie skutočne sleduje, a tým nemyslím oficiálne nič nehovoriace komuniké. Papier veľa znesie, ale dôvodová správa bola skúpa na argumenty. V horlivosti si vedenie neuvedomilo, že odvolať všetkých riaditeľov je to isté, ako keď s vyliatím vody z vaničky sa vyleje aj dieťa. Nie je to hazardovaním s dôverou inštitúcii? Nie je to hazardovaním toho najcennejšieho, čo ŽASK má - erudovaných odborníkov. Alebo že by to bolo začiatku (politických?) „čistiek“, kde povolebné záväzky sú väčšie ako možnosti? 

  Na tému odvolania riaditeľov som dostal niekoľko mailov. Z jedného vyberáme časť, ako nezainteresovaná osoba vníma tieto výmeny (nebolo by vhodnejšie slovo „čistky“?).

 „ ..... Trošku sa šuchoce o tom, že by mal byť konkurz, ale prečo sa nič oficiálne neoznámi, neuvedie sa, ako ďalej ? Sú to predsa záležitosti, ktoré majú byť jasné všetkým a nie tajná misia. Pravdu povediac, keby v tej budove neboli deti, jedna riadna < t.j. ako niečo rozmetať >  by to dala možno do lepšieho poriadku, nemyslím vybavenie, to je super, ale čachrovanie, manipulácia s ľuďmi. Smutné je na tom to, že nech by človek aj zmenil pôsobisko, narazí na to isté. A keď niečo poviete, aj tak sa vrchnosť tvári, že nič nepočuli. Ale nejdem si kaziť krásny voľný deň. Veď nakoniec, my ostaneme a slávne vedenie nech sa dohryzie. “

( O 2.výročí inauguračného prejavu primátora na slávnostnom zasadaní mestského zastupiteľstva v utorok 2.1.2007 )

Sľuby, sľuby, sľuby ... sú nádejou iba vtedy, keď sa pretavia v konkrétne činy,  a sú reálne a vykonateľné. Vyslovený sľub je ako verejný prísľub. Súčasne je aj výpoveďou o charaktere a charizme vypovedajúceho. Ak sa sľuby plnia, je to o dôvere, ak nie, potom je to o mravnom zlyhaní.  

Po dvoch rokoch pôsobenia primátora vo funkcii som si urobili pre seba „inventúru“ prejavu a napísal som si niekoľko poznámok. Budem rád, ak nimi vyvolám diskusiu o dvoch rokoch pôsobenia primátora vo funkcii. Budem rád, ak názory občanov sa prostredníctvom mailu dostanú aj ku mne. Ako podkladom si pripomenúť niektoré udalosti v meste môže poslúžiť aj moja webová stránka.

Základná otázka znie? Je inauguračný prejav aj po odstupe dvoch rokov stále platný a inšpirujúci, alebo je to už iba nádej, ktorá sa stratili v nenávratne?  

Primátor Ing. Jozef Vražel: Na začiatku chcem poďakovať voličom za dôveru , ktorú mi prejavili vo voľbách, a ubezpečiť ich, že budem robiť všetko preto, aby som postupne napĺňal svoj volebný program.

Názor autora:  Prečo nie? Volebný program je vážna vec, a každé hazardovanie s ním prináša skazu. Sľúbil, že nezruší ani jednu školu, a on zrušil najstaršiu školu v meste. Sľúbil, že po nástupe zníži poplatok za komunálny odpad o 50%. Neznížil, ale zvýšil a k tomu ešte pridal vianočný darček. Nízkopríjmová početná skupina obyvateľov dostala zvýšený poplatok v čase vianočnom. Toto vianočné gesto má oveľa väčšiu vypovedaciu hodnotu, ako tisíc slov na jeho obhajobu. Jasne odkázal seniorom, že žiadna solidarita, žiadny súcit s nimi. Pre neho občan je asi potrebný iba každé štyri roky, súdiac podľa jeho konania pri petícii o založenie cirkevnej školy so 6.400 podpismi, ktorú „zmietol“ zo stola. Dokázal, že jeho predvolebné sľuby sú iba zdrapom papiera. Viem, že jeho myšlienka, ktorú rád používa ako svoje alibi „to ja nie, to poslanci schválili“ je známa, ale stojí na hlinených nohách. Primátor má zákonné právo, ak uznesenie je nevýhodné pre mesto, alebo je v rozpore so zákonom nepodpísať ho. Ale on všetky sporné uznesenia vedome podpísal. Podľa neho boli výhodné pre mesto. Spomeniem iba niektoré:

·         Nezriadenie cirkevnej školy

·         Ustanovenie jeho „sociálneho“ platu vo výške 180.900.- Sk

·         Predaj pozemkov pred hotelom LIPA za 400.-Sk/m2

·         Neprehľadnosť s pozemkami pred Domom kultúry

·         Iba sľuboval, ale neznížil poplatok za nehnuteľnosti o 50%

·         Iba sľuboval, ale neznížil poplatok za komunálny odpad o 50%

·         Pri konštituovaní mestskej rady a komisii zastupiteľstva moc začala lomcovať s ľuďmi a moc bola v prevahe nad zdravým rozumom  

O vyznaní Kysuciam

Ani už tichšie snežiť nemôže, ako dnes sneží.

Ide k nám záprah, bože, prebože.

V tenučkej spieži.

Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blízučkí vzdychu.

Sneží. A my sa ako v zrkadle vidíme v tichu.

(Milan Rúfus, z básne Sneží)

 

Neviem či na Slovensko je niekto, ktorý by spochybňoval duchovný rozmer Vianoc. V človeku Vianoce lomcujú naše JA. Myšlienky o zmysle nášho žitia prichádzajú akosi ľahšie. Vianoce sú zároveň aj našou šancou zamyslieť sa nad sebou, nad svojou cestou životom, odkiaľ a kam kráčame, aby to dobré čo sme zdedili po našich rodičoch vnuklo do nás, a tak sme umožnili, aby ich posolstvo žilo v nás počas celého roka.

Srdce „plné“ Vianoc možno mať len vtedy, ak si ho budeme vedome napĺňať vnútorným postojom vďaky, radosti, chvály. Lebo nezabúdať na svoje kresťanské korene, nie pre našu zásluhu, ale pre šancu žiť večnú pravdu.

Vianoce v nás nech nie sú, alebo by nemali byť  obdobím nič robenia, ale neustále v sebe samom provokovať, premýšľať a rozjímať o zmysle Vianoc, o charaktere a láske, ale aj o ľudskej zlobe a viere ...  lebo do neba príde iba ten, kto chce.

V tento vianočný čas ...  

Človek má aj mravný rozmer. Bojme sa krutosti, priľnime k pokore. Kto to vie, nielenže ubráni krásu a dobro, ale dokáže krásu a dobro i vytvoriť, lebo ubrániť krásu, dobro a pravdu bolo rovnako dôležité včera ako dnes a bude to dôležité vždy. Jeden človek to nedokáže, to by malo byť povinnosťou každého občana. Ten by sa mal podieľať aj na udržaní a prehlbovaní demokratických pomerov. Lenže, koľkých to dnes zaujíma, keď je dôležitejšie a oceňovanejšie mať ako byť. Oddeliť kúkoľ od zrna – v tom môže pomôcť škola, náboženstvo, dobrý príklad v rodine, ale aj umenie. Teším sa na dobu, ak sa jej vôbec dožijem, keď význam toho – ktorého človeka bude úmerný jeho intelektuálnej energii a etickej harmónii. Aj na toto všetko myslíme v tento vianočný čas ... (Peter Jaroš, spisovateľ)

O charaktere

Daj si pozor na svoje myšlienky, pretože tvoje myšlienky prechádzajú v slová, daj si pozor na svoje slová, lebo tvoje slová prechádzajú v činy, daj si pozor na svoje činy, lebo tvoje činy  prechádzajú v záľuby, daj si pozor na svoje zaľúbi, pretože tvoje zaľúbi tvoria tvoj charakter, daj si pozor na svoj charakter, pretože tvoj charakter je tvoja budúcnosť.

O láske

Sú takí, čo „robia veci z lásky“ a sú také, ktorí sa „snažia byť láskou“. Tí prví robia síce mnoho, ale podľa seba, majú síce zásluhy, ale pre druhých sú záťažou. Tí druhí, chcú byť láskou, ktorou je Boh,  Nenatískajú sa, ale slúžia ako slnko, prežarujú, ohrievajú, prinášajú svetlo, robia tak, ako by si to brat či sestra priali, ako by túžili, keby mali pri sebe nie nás, ale Ježiša. (Chiara Lubichová)

O ľudskej zlobe

„Neprechovávaj zlé úmysly voči nikomu, inak sa namáhaš nadarmo. Očisti si srdce vo vzťahu ku všetkým ľuďom a nájdeš pokoj v Bohu. Keď niekoho uštipol jedovatý pavúk, jed mu prenikne do celého tela a dôjde až do srdca.  Tak je to i zo zlobou voči blížnemu. Jej jed otravuje dušu a uvádza ju do nebezpečenstva, ktoré je následkom tohto zla. Kto sa teba nechce namáhať nadarmo, snaží sa hneď zbaviť jedu, teda zla  a zlých úmyslov.“ (Opát Izaiáš, 5.storočie)

O viere ...

Vianoce sú predsa výnimočné nie v obdive k peniazom, tovaru, zhonu po ich zhánke, ale v hľadaní viery v sebe.

·         Je možné byť kresťanom až do konca sveta, tak ako je možné byť ateistom od začiatku sveta. Materializmus sa týka iba povrchu veci a nepotrebuje žiadnu vedu. Ak človek, ktorý žil a miloval, padne na tvár a stane sa potravou červov, tak je to materializmus, to je ateizmus, ak chcete. Ak ľudstvo navzdory tomu vždy verilo, bude veriť navzdory všetkému. Prečo by však náš ľudský osud mal byť beznádejnejší teraz, keď poznáme mená červov a mená orgánov, do ktorých sa pustili, je pre premýšľajúceho človeka zložitejšie vypátrať (G.K.Chesterton)

·         Je veľkým omylom domnievať sa, že keď ľudia stratia vieru, nebudú veriť v nič. Budú veriť  čo koľvek (G.K.Chesterton)

·         Keď svet podlieha špatnostiam, dokazuje tým, že má cirkev pravdu. Ona totiž nemá pravdu preto, že jej deti nehrešia, ale práve preto, že hrešia (G.K.Chesterton)

(úvaha o odvahe ... )

V piatok 12.decembra 2008 v priestoroch spoločnosti Jozef Kondek a syn sa v Čadci Podzávoze slávnostne otvorila výrobná hala II na výrobu automobilových komponentov pre TI – HANIL Slovakia. Za prítomnosti generálneho riaditeľa TI – Hanil Slovakia Dave R.Rotha, výkonného riaditeľa pre Európu spoločnosti TI – Automotive Boguslawa Mieszczaka a investora Jozefa Kondeka sa previedol slávnostný akt prestrihnutia pásky v poradí už druhej výrobnej haly.  

Toľko správa z tlače. Ak otvorenie výrobnej haly I v máji 2006 prebehlo bez fanfár, lebo  všetci ktorí sa podieľali na vtedajšom tomto „čadčianskom“ zázrak, neverili, že v čo dúfali sa stane skutočnosťou.

Otvorenie výrobnej haly II bolo už primerané významu, ktoré otvoreniu haly prináleží. Význam je v nadčasovej myšlienke

·         Ak sa spoja traja partneri, ktorí chcú a vedia čo chcú, ako v prípade spolupráce IT – Hanil Slovakia a TI – Automotive a investor, tak sa konečné dielo podarí realizovať

·         Pozičná výhoda umiestnenia výrobných hál medzi KIA-mi v Tepličke n/Váhom a Nošovicami  predurčuje Čadca sa stať „dvorným“ dodávateľom automobilových komponentov pre kórejský automobilový gigant.  Čadca takto môže nadviazať na um a fortieľ niekoľkých generácii tatrovákov.

·         Najväčším pozitívom je, že v konečnom riešení sa počíta s 350 pracovnými miestami, a to si zaslúži potlesk na otvorenej scéne.

Nejeden prítomný pri slávnostnom otvorení sa sám seba pýtal, či to čo sa prezentovalo  je zázrak? Áno, je to zázrak umu ľudí, ktorí prácou, prácou a ešte prácou budovali tento zázrak na zemi čadčianskej. Priamočiarosť, odbornosť a zanietenosť odstraňovala za pochodu všetky problémy, ktoré stáli na ceste. Ľudia stavali stavbu, a stavba stavala ich. Vytvorili dielo, ktoré je príkladom, a zároveň vďakou, že podnikateľská sféra darovala obyvateľom mesta a okolia najkrajší vianočný darček – nové pracovné miesta.

Preto môžeme s radosťou zakričať, aby to počuli všetci, že v Čadci sa podarilo dielo, ktoré sa samo chváli svojou prácou, lebo práca   bola, je  a verím že zostane zmyslom nášho snaženia. Lebo ak je práca, potom bude aj spokojnosť a táto spokojnosť z práce sa bude premieňať na životodarnú energiu pre každého, ktorý bude sa môcť na nej podieľať.