Úvahy
( Úvaha, prečo spor o podiely mesta v MTS a.s. primátor zbytočne naťahuje )
Ak si nestranný čitateľ prečítal júlové číslo Občasníka, tak si povie, ako primátor principiálne rieši problém zvýšenia podielu mesta v Mestskej teplárenskej spoločnosti (MTS). Znalí situácie vedia svoje a kladú si otázky.
Je záujem mesta zásadný, aby súd rozhodol o podiely mesta v MTS a.s.?
Je záujem mesta iba relatívny, využiť to na „masírovanie“ verejnosti, aby ona uverila, že primátor iba koná?
Odpoveď na položenú otázku ma v sebe čaro rozuzlenia, že primátor sa musí rozhodnúť, akou cestou sa bude šetrenie uberať. A to je šanca pre občana, aby si konfrontoval sľuby, ktoré primátor neustále pred verejnosťou vo veci tepla prezentuje.
Verejnosť citlivo reaguje na etickú zvrhlosť v meste. Každá kauza vyvoláva otázky, komu slúži, čo je za tým? Aktéri týchto káuz si neuvedomujú si, že etický rozmer vládnutia mal by byť založený nie iba na rozume, ale aj úcte a dobrej viere vedieť odhadnúť dôsledky pre toho druhého. Ak sa nepristupuje veľkoryso k tejto voľbe, potom nastáva odcudzenie.
( úvaha o nevyužitej šanci mesta k Mesiacu úcty k starším )
Dávam si otázku, či slová primátora „ .. že Mesto Čadca sa snaží každý deň pomôcť seniorom, pretože ich názory a pohľady na život a rozvoj mesta sú dôležité a nenahraditeľné ...“ sú práve v Mesiaci úcty k starším frázou, alebo dôkazom, že nádej a realita v meste žijú v symbióze a vyslovené slová sú úprimné, a nie účelové?
Skončí sa život, začne spomienka.
Vytryskne zo srdca ako utajený prameň
A rozlieva sa do dní . . .
Na začiatku novembra si pripomíname pamiatku zosnulých. Zapálime sviečku na hrobe svojich nabližších, pomodlíme sa za ich duše, postojíme v tichej spomienke na nich, zároveň sa zamyslíme nad naším životom, ako my nesieme ďalej ich posolstvo života. Práve to ma napadlo, keď som sa zamýšlal nad slovami, ktoré by som napísal práve pri spomienke na tento deň – Pamiatke zosnulých, deň radosti, deń smútku, deň zamyslenia.
Nech neobvyklosť článku je ešte väčšmi výzvou si uvedomiť, ako jeden druhého potrebujeme, aby konal dobro, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety. Článok vychádza s láskavým zvolením redakcie Turčianske noviny č. 47, s. 6, 25.11.2008.
( zamyslenie sa pri príležitosti Mesiaca úcty k starším)
Ľudové rozprávky patria k najstarším a najrozšírenejším formám ústnej slovesnosti. Kto by nepoznal Andersenové, Grimové alebo Dobšinského rozprávky. Majú najrozmanitejší obsah v závislosti na dobe a spôsobe života. Hrdinovia prekonajú útlak, biedu a chudobu a svojou dobrosrdečnosťou a mravnosťou víťazia nad zlom, úkladmi ľudí, drakov, šarkanov, ... .
Preto práve v Mesiaci úcty k starším si pripomeňme hĺbku myšlienky O troch grošoch, ktorá je stále aktuálna svojim mravným étosom.
Mesto okrem prílohy Čadčan v regionálnej tlači, zatiaľ nevýraznej Mestskej televízie distribuje občasník „Naša Čadca“, kde okrem ďakovných ód sa čitateľ podstatného nič nedozvie. A práve tento občasník by mal byť do slova „pravou“ rukou mesta v priamej, rýchlej a efektívnej informovanosti o výzvach, nariadeniach, ktoré musí cielená osoba splniť, lebo ináč jej hrozí pokuta.