Aktuality

Hurá, … je tu rok 2009! Na prelome roka sa mi chcelo zakričať (radosťou) .….. ale zarazil som sa. Pýtal som sa sám seba, či práve o polnoci mám dôvod kričať,

o    keď mestom sa valí kauza za kauzou,

o    keď sa lámu charaktery, čo je to isté, ako chodiť dlho okolo žumpy, nasiaknuť smradom a potom .....,

o    keď slušná (mlčiaca) väčšina v nemom úžase je zaskočená dianím okolo seba

o    keď sa neplnia sľuby z časov medového (volebného) vábenia,

o    keď pseudo úspech sa nezakladá na dôvere a komunikácii, ale vo vzťahovej ponuke a (účelovej) výhode,

o    keď človek s nestálou „prelietavou“ meniacou sa hodnotou má na trhu „lojálnosti“ dočasne vysokú cenu, lebo neodolal zmetenému vábeniu,

o    keď žijeme v dobe, keď človek, ktorý chce žiť v pravde, musí počítať, že bude osamelým bežcom na dlhú trať,

o    keď „mocní“ nabažení bezbrehou mocou žijú v ilúzii, že odvahu si môže prispôsobiť,

o    keď peniaze nekazia charakter, iba nimi umožňujú, aby sa prejavili,

o    keď nespravodlivosť a neprávosť sa stáva pravdou moci,

o    keď morálka  a politika žijú na Slovensku oddelene,

o    keď nevedomosť nebolí,

o    keď sloboda bez mravnosti je diktovaná ako pravda menšiny „mocných,

o    keď chovanie a jednanie znižuje dôveru v očiach verejnosti, a je možnou príčinou „k vydieraniu“ v znamení vedúcej ku bezbrehej lojalite,

o    keď informácie získané pri výkone sa využívajú v osobný prospech,

o    keď už neplatí sľubovať je pánske, držať sľub chlapské,

o    keď verejnosti sú predkladané iba polovičaté informácie,

o    keď nezávislosť je zamieňaná komparzom mocných,

o    keď ľubovôľa a egoizmus oslabujú základy demokracie v nás,

o    keď si neuvedomujeme, že demokracia bez hodnôt a princípov je nebezpečná, že ľahko sa nám mení otvorený alebo skrytý totalitarizmus,

 

…. ale som sa zahamoval. Teraz som aj ja zmätený, lebo neviem si odpovedať, aký bude rok 2009? Viem, že každý z nás v rôznosti sledujúc spoločný cieľ, píše si svoju históriu, ktorá tu zostane po nás ... ale odpoveď, čo nás čaká, nato neviem si odpovedať. Keby som mal kryštálovú guľu tak možno aj ....  preto aspoň vykročiť pravou a pamätať si, že kľud nikdy nenájdeme tak, že sa vyhneme životu.

( o letáku, ktorý vyzýva vlastníkov motorových vozidiel, aby neparkovali pred kontejnermi na odpad )

Konečne! Už som neveril, že sa takéhoto niečoho dožijem. Nie je to všetko, ale oceňujem snahu, že sa začalo. Asi sme od narodenia náchylní byť nedisciplinovaní. Mnohokrát neuvedomujúc si svoje konanie, ktoré je namierené proti druhému. Trebárs tak ako  dnes smetiari, zajtra to bude o pracovníkoch zimnej údržby na miestnych komunikáciách, a pozajtra ..... atď.

V hlave nejedného vodiča je uvažovanie - hlavne, že zaparkujem blízko svoj domova. Čo tam po nich, ktorí pre mesto odvádzajú záslužnú prácu. Keby v Čadci nastala neapolská odpadová apokalypsia, potom by sme si asi vedeli vážiť  každého, ktorí nám chce pomáhať, aby naše mesto boli čisté. Na ceste k bezproblémovému parkovaniu ešte veľa vody pretečie v Kysuci. Hlavné je, že sa začalo s osvetou. Bude zaiste potrebné veľa úsilia urobiť pre to, aby sme MY „páni“ vodiči si uvedomili, že svojim nezodpovedným a neraz zbytočným konaním neprispievame ku čistote mesta. Najťažšie je začať, a potom v tomto úsilí vydržať.

Text letáku

Mesto Čadca oznamuje všetkým vlastníkom motorových vozidiel, že za účelom plynulého a bezproblémového zabezpečenia odvozu komunálnych odpadov je zakázané parkovať pred kontejnermi na odpad.

V súčasnosti je uvedený problém riešený s nedisciplinovanými vodičmi pohovorom, ale v budúcnosti za účelom umožnenia bezproblémového odvozu odpadov budú podobné prípady zlého a nepovoleného parkovania riešené pokutou, prípadne dané vozidlo bude musieť byť odtiahnuté za účelom zabezpečenia dostupnosti a prístupu ku kontejnerom.

(O Vianočnom futbalovom turnaji, o jeho úspechu, o vianočnom „darčeku“ organizátorom od mesta, ale aj o sľube primátora, ktorý sa nenaplnil)

Kto by nepoznal mená ako Marek Hamžík, Martin Škrtel, ktorí šíria pozitívny obraz o Slovensku v najrenomovanejších futbalových ligách Európy. Kto by nechcel poznať hrdých pokoriteľov futbalového Albiónu – futbalistov MŠK Žilina – Petra Pekárika, Mária Pečalku, ale aj Benjamína Vomáčku  alebo Tomáša Hlubočana, ktorého futbal zavial do ruského Petrohradu. Ale vidieť ich osobne v akcii, možnosť sa s nimi odfotiť už nie je taká samozrejmosť. V Čadci áno, lebo tam sa cez vianočné sviatky deje jeden zázrak – futbalový. Spomínaní futbalisti sú osobne prítomní na autogramiáde a divákom ukázali niečo zo svojho futbalového kumštu.

Turnaj v halovom futbale ako Štefanský pohár - Memoriál M.Piteľa si v nedeľu 28. decembra 2008 zapísal svoje 13. pokračovanie. Možno práve týmto magickým číslom si organizátori vykoledovali od mesta nečakaný vianočný „darček“, ale o tom neskoršie. Novinkou bolo, že sa  hralo na umelom trávniku, bola nainštalovaná veľká obrazovka, a v sérii 8. turnajoch budú mládežníčke družstva bojovať o JUNIOR TROFEJ.

Turnaj je príkladom, že aj na Kysuciach môže vzniknúť dielo, ktoré pretrvá. Z regionálneho turnaja  sa stal vyhľadávaný turnaj celoslovenského významu, cenený aj v odborných kruhoch. Hlavným garantom turnaja je Ing. Milan Gura, podnikateľ a súčasne poslanec Žilinského samosprávneho kraja a poslanec zastupiteľstva v Čadci.  Dušou celého podujatia a hlavným organizátorom je Mgr. Edo Gábriš. 

Od roku 1991 sa pravidelne vo vianočnom čase koná kultúrno – spoločenské podujatie Kysucké Vianoce. Organizátori na čele s vtedajším riaditeľom Domu kultúry Miroslavom Ďuricom zaumienili si, aby  v čase vianočného obdobia ponúkli verejnosti možnosť ešte väčšmi ako po iné dni v roku možnosť prichádzať v hojnejšom počte na podujatia, spájať ľudí, aby spolu komunikovali. Lebo umenie je komunikácia, ale komunikácia nie je umenie.  

Od vzniku turnaja bol kmeňovým podujatím Kysuckých Vianoc a vždy sa hrdil na oficiálnom plagáte podujatia. A práve magické číslo 13 bolo dôvodom, že mesto cúvlo a nedalo tento turnaj na plagát Kysuckých Vianoc. Asi náhoda to nebude, a bude mať svoje účelové vysvetlenie, pre verejnosť,  samozrejme utajené. Môžeme sa iba domýšľať aké boli dôvody, že organizátori z MsÚ a Domu kultúry takto uvažovali a konali.

 

·         Nebolo miesto na plagáte?

·         Nedopatrením sa podujatie nedostalo do oficiálneho scenára podujatia?

·         Administratívnym rozhodnutím? nedopatrením?

·         Pod lampou býva tma, a pravá ruka nevie čo robí ľavá?

·         V pozadí bola nevraživosť a závisť?

·         Bolo to na vedomí príkaz niekoho? Riaditeľky Domu kultúry? Vedúceho oboru školstva  a kultúry? Primátora?

·         Hlavný garant turnaja ing.Milan Gura je opozičným poslancov a hlavný oponent káuz mesta?

·         Alebo omnoho prozaickejšie , že ak v roku 2007 ešte „nedorazili“ na oddelenie kultúry organizačné zmeny, tak turnaj bol na plagáte. Ale ak v roku už nastal čas „volebný“ a organizačné zmeny nastali, tak turnaj tu nebol. Nie je táto verzia najpravdepodobnejšia?  

V piatok 5.12.2008 sa v Čadci uskutočnili oslavy 160. Výročia pobytu a pôsobenia Slovenskej národnej rady a Slovenského dobrovoľníckeho zboru v Čadci počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa štúrovskému básnikovi a národnému buditeľovi Jankovi Kráľovi s textom:

 

Janko Kráľ

* 24.4.1822   † 23.5.1876

štúrovský básnik, národný buditeľ

Taký slovenský, ako len možno, taký európsky

a svetový ako máloktorý Slovák po ňom

 

Dominantou slávnostného zhromaždenia bolo vystúpenie žiakov zo Základnej školy J.A.Komenského na Kýčerke. Pod vedením pani učiteľky Mgr.J. Krkoškovej prispeli k dôstojnému priebehu odhalenia pamätnej tabule. Je to ona, ktorá systematicky posilňuje vedomie o našej histórii medzi svojimi žiakmi. Jedným z ich záujmov je aj osobnosť spätá s Čadcou, básnikom, národovcom a revolucionárom Jankom Kráľom.

Atmosféru pri odhalení tabule umocnila žiačka Mária Pikuláková básňou OROL. Potom prítomných zaujal príhovor žiaka tamojšej školy Rudolfa Kužmu, ktorý ľubozvučnou slovenčinou predniesol text, ktorý burcoval, ktorý múdrosťou a silou odvahy slova v boji o slovenskú myšlienku nikoho nenechal z prítomných ľahostajným k udalosti spred 160-tich rokov. Preto nech tento prejav sa stane výzvou,

·         aby sme nezabudli,

·         aby sme si z jeho diela, z jeho postojov a konaní zobrali každý z nás toľko myšlienkového odkazu, koľko sami sme schopní v sebe niesť, aby sme boli zajtra sebavedomejší, rozhľadenejší, lebo takým patrí šíry svet,

·         aby sme pochodeň jeho posolstva prijali za svoju, že aj dnešná doba potrebuje také osobnosti ako bol on, básnik, národovec a revolucionár, ale hlavne človek so slovenským srdcom

So súhlasom pani učiteľky Mgr. Jarmily Krkoškovej s radosťou zverejňujem v plnom znení text:

„ Vážené zhromaždenie,

Stretli sme sa pri tejto vzácnej príležitosti, aby sme odhalili pamätnú tabuľu veľkého Slováka – štúrovského básnika Janka Kráľa. Je v tom kus symboliky. Takto na jeseň pred 150 rokmi sa sťahoval z Čadce a dnes po oných 150 rokoch sa sem, aspoň takto symbolicky, vracia. Veľká vďaka patrí akademickému sochárovi Jozefovi Mundierovi, pretože aj jeho zásluhou dnes pamätnú tabuľu odhaľujeme.

Som hrdý, že sme boli pri zrode tejto myšlienky a v mene žiakov Základnej školy J.A. Komenského ďakujem predstaviteľom mesta Čadca za finančnú i morálnu podporu našich aktivít. Našimi spoločnými silami sme vrátili Čadci osobnosť Janka Kráľa, ktorá k nej právom patrí.

Všetky naše aktivity týkajúce sa Janka Kráľa sa zrodili a rodia na našich literárnych stretnutiach.

S pani učiteľkou Jarmilou Krkoškovou, ktorá je dušou týchto stretnutí, sme viedli a vedieme siahodlhé rozhovory o literatúre, histórii, o našom národe i o našom meste.

A tak akosi prirodzene sme sa dostali k osobnosti Janka Kráľa, básnika, národovca a revolucionára, pobytom ktorého sa i naše mesto dostáva hlbšie do histórie národa.  

Vtedy sme o ňom ešte veľmi málo vedeli. No zanietenie našej pani učiteľky sa postupne prenieslo i na nás. Práve od nej sme sa dozvedeli veľa o živote i tvorbe tohto velikána a chceme vedieť ešte viac. Janko Kráľ sa pre nás stal pojmom. Vážime si, že bojoval za slovenský národ a bol odhodlaný položiť zaň i svoj život.

(mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru vo veci 30 mio kauzy)

Na zastupiteľstve 28. novembra 2008 predložil poslanec Ing. Milan Gura návrh na prerokovanie bodu „Opakovaný podnet na mimoriadne dovolanie “. Dovolanie súviselo s 30 miliónov kauzou, ktorú s mestom vedie súdny spor o náhradu škody navrhovateľ Miloš Majchrák. Prerokovanie  a schválenie uznesenia bolo potrebné. Dovolanie môže podať iba zastupiteľstvo svojim uznesením alebo primátor ako štatutár. Ten tak neurobil. Pýtam sa prečo?

Diskusia k dovolaniu bola vedená v duchu, že aj by bolo potrebné využiť poslednú možnosť na zvrátenie rozhodnutia Krajského súdu.  Niektorí poslanci poukazovali na krátkosť času, v ktorom sa majú rozhodnúť. Neuvedomili si, že dôvod je omnoho prozaickejší, a čierny „peter“ zostal na strane primátora. Pýtam sa prečo?

Verejnosť nevedela o rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol 17. septembra 2007 o právnej náhrade škody pre navrhovateľa. Platnosť rozsudku nadobudlo 3. decembra 2007. V termíne do 3. decembra 2008 bola možnosť podať mimoriadne dovolanie. Primátor mal na to vyše roka, aby zvážil ďalší postup a rozhodol ako konať. On sa rozhodol nekonať. Pýtam sa prečo?

Primátor vlastne aj konal, aj vyzval poslancov, že kto môže, nech pomôže. Na rozdiel od primátora, poslanec Ing. Milan Gura konal. Vypracoval mimoriadne dovolanie a na zastupiteľstve 26.septembra 2008 vyzval primátora, aby si osvojil nim vypracované mimoriadne dovolanie a ale ako štatutár si ho neosvojil a neposlal na Generálnu prokuratúru.  V čom bol problém, že primátor konal a  vlastne nekonal ? Pýtam sa prečo?

Poslednou možnosťou bolo prijať uznesenie na zastupiteľstve 28.novembra 2008, a ihneď ho poslať s vedomím, že jednoročná lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula 3.decembre 2008. Návrh uznesenia poslanci neschválili (za 10, proti O a zdržali sa 12). Pýtam sa prečo?

Morálka a politika žijú na Slovensku oddelene (Dag Daniš)

 Plat je urážka slušných občanov mesta, aj takto možno začať spomienku na 180 tisícový plat primátora, na ktorý sa nedá len tak zabudnúť. Výročia sú nato, aby sme sa poučili, získali skúsenosť a v budúcnosti sa nešváru vyvarovali. Pozor !!! to sa jedná iba o tých, ktorí žijú v pokore a cnosti ku pravde. Pripomeňme si, čo sa stalo pred rokom.

Na zasadaní mestského zastupiteľstva 14.12.2007 poslanci schválili primátorovi zvýšenie doterajšieho platu a odmeny na dvojnásobok. Po úprave jeho mesačný príjem s účinnosťou od 1.1.2008 činil 180.900.- Sk (plat 120.600 Sk, odmena 60.300 Sk). V tom čase to bol po prezidentovi druhý najvyšší plat v SR. Za zvýšenie platu povedali svoje ÁNO títo 14 poslanci:

RNDr. A.Belousovová (SNS), MUDr. S.Drexler (SZS), Mgr. M.Fúrik (SDKÚ-DS), Ing. Š.Holeščák (ĽS-HZDS), PhDr. P.Holeštiak (SNS), Mgr. R.Kaličák (NEKA), MUDr. J.Kanaba (SMER-SD), Ing. J.Klučka (NEKA), O.Kostková (SNS), Ing. P.Krkoška (NEKA), JUDr. J.Macura (NEKA), MUDr. J.Marec (NEKA), Mgr. V.Strýčková (NEKA), P.Štrba (SZS)

Prvé výročie straty súdnosti primátora by mohlo byť označené aj ako opojenie z moci vládnuť. Nič proti moci, nič proti vládnutiu, ale iba vtedy, ak moc je podriadená morálke. Keby moc vládla ruka v ruke s morálkou, potom by pri hlasovaní nemuselo byť také „dusno“, že sa muselo. Bolo naivne sledovať, že práve 14 poslanci nie ani tak svojou horlivosťou, ale pre svoju statickú oddanosť. Vedeli, čo je pre primátora milé a  odhlasovali plat 180.900- Sk a v zapätí za o pár týždňov zase tí istí poslanci aj vďaka záujmu jednej politickej centrály cez svojho poslanca iniciovali pre zmenu zase zníženie platu. Bolo to prázdne gesto, pretože plat aj po znížení je „primeraný“ a je teraz už iba na úrovni platu premiéra vlády SR  ... a potom sa sám seba pýtam,  prečo sa slzy netlačia do očí ale na jazyk.  Proste „kocúrkovo“ v štáte „čadčianskom“ a ešte si 14 poslanci fandili, ako dobre konajú pre dobro.

Za zvýšenie platu a odmeny primátorovi hlasovali 14 odvážni poslanci, ktorí boli presvedčení, že aj napriek nesúhlasu verejnosti ich hlasovanie bolo správne. Odvahu povedať pravdu mal poslanec Ing. Milan Gura:

 

„ Považujem to za absolútnu nehoráznosť.

Takýto plat je urážka slušných občanov mesta,

ktorí mu dali dôveru, aby ho viedol “

 

Čo dodať ?  Videl som a neveril som, počul som, a neveril som, že moc v človeku robí divy .....

Nie som rád, že mesto Čadca má vo volebnom období 2006 – 2010 dve výročia, ktoré ho nectia !!! Chcem veriť, vlastne mať nádej, že sú posledné a k ďalšiemu kauzám, ktoré nás negatívne na Slovensku zviditeľňujú, už nedôjde !!!  

To ale mestu nehrozí. Ako poznám pána primátora, práve mne nesplní moje prianie, že už žiadna kauza ! Tu ale nejde o mňa, tú je v hre zdravý rozum.