Aktuality

V článku „ ... ako za každú cenu upútať pozornosť“ som zverejnil moje stanovisko na vzniknutú situáciu. Pri prerokovaní bodu predaj – kúpa na zastupiteľstve 28.1.2009 som nedostal ja a ďalší poslanci materiál. Vtedy som spochybnil morálne konanie primátora. To som ešte nie všetko vedel. Dnes viem viac, a preto sa ešte raz vraciam k spornému problému.  

Primátor na zasadaní dostal predkladateľku materiálu, vedúcu ekonomického oddelenia a správy majetku, Ing. T.Krkoškovú  do nezávideniahodnej situácie. Vyzval ju na jeho prerokovanie. Tak ako ona, aj on musel vedieť, že materiál je neúplný, a neobsahuje všetky potrebné náležitosti potrebné na schválenie v zastupiteľstve. Neúplný materiál bol určený pre prerokovanie v mestskej rade. Do zastupiteľstva mal ísť až po doplnení.
Primátor svojim zvýšeným záujmom za každú cenu schváliť materiál v tejto podobe naznačil, že má aj iný záujem, ako je iba vecné schválenie.

Je absurdná predstava, aby občan napísal predajnú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti, a od katastru chce jej zaknihovanie. To čo na katastri nie je možné, na zastupiteľstve áno.

Natíska sa overená pravda života, že podozrenie si samo vytvára nepriateľov, a v tomto prípade sa to primátorovi podarilo dokonale.

(O futbalovej pravde, o moci, o strachu, o ješitnosti ....)

Ak Rastislav Michalík „zavelil“ do útoku pomenovať pravdivo situáciu vo futbalovom klube FK Čadca, mal na to svoje dôvody. On je na pomery kysuckého futbalu „pánom“ futbalistom, spoločne  s Ľubomírom Faktorom. Oni majú právo vysloviť svoj názor na problémy, ktoré sa dejú vo futbale. Oni dvaja na rozdiel od iných futbalových „teoretikov“ niečo vo futbale dokázali.


Slova Rastislava Michalíka sťa blesk zasiahli osie hniezdo, a blesky a hromy idú neprávom  na tých, ktorí chcú, aby sa plnili dohodnuté pravidla. Nie je ambíciou klubu postup do 1. futbalovej ligy? Neodznelo to iba tak náhodou po zvolení nového prezidenta FK, keď striedal vtedajšieho úspešného prezidenta FK Ing. Milana Guru ?

Nie je súčasne dianie v čadčianskom futbale učebnicovým príkladom, ako sa upevňuje  moc? Ako strach sa stáva ešte väčším strachom pre tých, ktorí nechcú, alebo nemajú silu zostať sami sebou? Nepramení ich strach z laického poznania, že ak budú lojálny, potom všetko bude ako prechádzka „ružovou“ alejou? Nie je opak  pravdou?

Nie je zámerom „projektantov“ nechať futbal padnúť „na hubu“, potom „chvála“ tomu kto to spôsobil, a potom aj finančné prostriedky možno sa objavia na účte FK? Kto neverí, nech si spomenie na 30.3.2007, kedy sa rušila základná škola na ulici A.Hlinku. Moc je hrozná vtedy, ak sa jej zapredáme, a potom stávame sa neslobodnými.

Tí, ktorí zavinili pád futbalu, sa nádejali, že budú na výslní svojej slávy. Projektanti tohto potemkinovho „úspechu“ nepočítali, že sa tu objaví Rastislav Michalík, a na plne ústa povie pravdu o čadčianskom futbale. Ich domček „slávy“ sa zrútil ... a pamäť je tá hrozná vec, že si pamätá.

Keby slová Rastislava Michalíka boli iba nevinným závanom, tak o neho nikto nezavadí. Opak je pravdou. Okamžite reagovali, výkonný výbor FK, viceprezident FK Ing. Štefan Holeščák, zástupca primátora JUDr. Ján Macura, ale svojim stanoviskom prišlo aj mesto.

Prečítajte si pozorne niektoré citácie, tak ako odzneli v poslednom čase v miestnej tlači. Rozmýšľajte so mnou, či to, čo je napísané, je pravdivou výpoveďou o dianí vo futbale, o futbalovej pravde, o moci, o strachu, o ješitnosti ...?

 V týždenníku Kysuce (č.7-18.2.2009) sa na poslednej stránke (dolu) v poznámke na čiernom pozadí ( že by náznak futbalového karu ? ) bola futbalová verejnosť informovaná, citujem:

„ Do I. jarného kola II. Futbalovej ligy chýba už necelý mesiac.
Mužstvá sú v zimnej príprave a aj Čadca,
po istých problémoch,

je v plnom tréningovom nasadení.

Musí totiž doháňať deficit,
keď hráči štrajkovali za svoje finančné požiadavky.
Mesto na čele s primátorom Ing. Jozefom Vraželom urobilo kroky k tomu,
aby futbal v Čadci žil ...“

Článok píšem vo štvrtok 19.2.2009, a z dobre informovaných kruhoch viem, že s oficiálnym tréningom sa v Čadci ešte nezačalo. Milan Lasica všetkým, ktorý chcú niečo povedať, odkázal: Ak máte čo povedať, povedzte to jednoducho. Ak nemáte čo povedať, mlčte.

( o tom, ako na vyzvanie primátora, kto môže nech pomôže mestu, konal Ing.M.Gura, ale primátor je stále nečinný ... veď sa jedná iba o 30 mio Sk)

 

Obyvatelia mesta, buďte v strehu !

V meste sa odohráva stále viac tajuplných káuz,

na ktoré nemáme, my obyvatelia odpovede !

 

Otázka znie, prečo je primátor naďalej nečinný?

·         Bol by nečinný, keby sa to týkalo jeho osoby (nie primátora) Ing. Jozefa Vražela?

·         Bol by nečinný, keby musel tak ako mesto zaplatiť, ale zo svojich, 30 mio Sk?

·         Bol by nečinný, keby mohol a nevyužil by podanie na mimoriadne dovolanie, aj napriek skutočnosti, že verejne proklamoval, že kto môže, nech pomôže?

Poslednú otázku som zámerne formuloval ako zmätočnú.

·         Ak niekto vyzýva, aby pomohol, ale on môže a nekoná, nie je to zmätočné konanie? Nie je to potom dôvod na diagnózu?

·         Ak on nekoná, čo robia jeho poradcovia? Ako mu radia?

·         Nie je to prejavom jeho apatie a neschopnosti viesť primátorsky úrad?  

·         Nie je to už strmý pád do komunálnej diery?

Od 1. februára 2009 nadobudol účinnosť zákon č.8/2008 Z.z. o cestnej premávke. Zákon prináša prísnejšie pravidlá, ale aj pokuty. Možno súhlasiť s prezidentom PZ Jánom Packom, ktorý na otázku, aký bude zákon odpovedal: Zákon bude bičom iba na „hrdinov“.

Zákon sleduje zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, núti vodičov byť disciplinovanejšími, a v neposlednej miere sleduje zníženie nehodovosti, a zníženie počtu úmrtí. Vlani na našich cestách zahynulo 558 ľudí, z toho viac než 200 chodcov a cyklistov.

Sprísnenie sankcii v zákone vychádza z poznania, že najčastejšími príčinami nehôd je nedanie prednosti v jazde a nevenovanie sa riadeniu vozidla. Preto napríklad klasické telefonovanie (z ruky) je minulosťou, ak by predsa, tak na pokutu vodič tak rýchlo nezabudne.

Zákon platí. Je v záujme všetkých, ktorí sú súčasťou cestnej premávky, aj napriek niektorým výhradám k zákonu ho dodržiavali. Ako sa budú napĺňať ambície zákonodarcov, aký bude trend počtu dopravných nehôd, usmrtených alebo ťažko zranených osôb, to ukáže budúcnosť. Preto nech priložená tabuľka nech sa stane porovnávacím štandardom, ako litera zákona bola účinná.

(Dôvodová správa k novele zákona č.219/1996 v ďalšom znení)

Ku pripravovanej novele zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb mali poslanci NR SR priloženú dôvodovú správu. Pre jej závažnosť si ju dovolím v plnom znení zverejniť. Je výpoveďou a zároveň obvinením nás dospelých, ako vlažne pristupujeme k výchove maloletých a mladistvých, ktorí „vstupujú“ do života.

Všeobecná časť:

Podľa posledných prieskumov, Slováci v pití alkoholických nápojov a v užívaní iných návykových látok nepoľavili. Znepokojujúce je ich užívanie mladistvými a najmä maloletými. Z nedávneho medzinárodného prieskumu, o ktorom informovala naša tlač 29. 12. 2007 vyplynulo, že 15 percent oslovených 15 a 16 ročných Slovákov nielenže konzumovalo alkohol, ale kombinovalo ho s liekmi. Bol to druhý najhorší výsledok spomedzi európskych krajín.