Úvahy

Úloha novinárov v spoločnosti by si zaslúžila vysvetliť (zrozumiteľne), nie čo by mali ale aké je ich poslanie v súčasnosti v súvislostiach a prepojeniach, ako sa pričiňujú dostávať ľudí do „pasívnej“ závislosti, do anonymnej ľahko ovládateľnej masy. Práve tento „zlom“ sa snaží v zhutnenej úvahe, čo bolo a stále ožíva v nových podobách načrtnúť problém v neskrátenej forme.  

(zamyslenie sa o spoločnosti bez svetla)

Pamäť je nebezpečná, lebo si pamätá. Nech za príklad poslúži jeden z drásajúcich príbehov zo života po roku 1948, ktorý nech prebudí našu ľahostajnosť ako memento pre budúcnosť.

(o pamäti, ktorá je nebezpečná, lebo si pamätá)

Komunálne voľby 2018 upriamili pozornosť na budovu po základnej škole na ulici A.Hlinku. Nie iba pre zábudlivých je potrebné pripomenúť históriu rušenia školy. Vtedajší primátor J.Vražel nedodržal svoj sľub, že nezruší ani jednu školu na území mesta. Svojim podpisom podpísal (nemusel), čím vyriekol svoj ortieľ nie iba nad školou ale aj spochybnil svoj volebný program 2006. Preto netreba sa čudovať, že mrak nedôvery sa vznáša aj nad jeho volebným programom pre komunálne voľby 2018.

(„Wir schaffen das“ nebola tá pravá cesta)

Migrácia poukázala, aký je úbohý potenciál v EÚ, EK a EP. Motto „Do Európy už nesmie vstúpiť nijaký migrant“ interpretuje A.Babiš spolu s Orbánom a Kurzom, čím spája krajiny nárazníkovej zóny - Španielska, Grécko, Taliansko a Balkánom. Veta ale nemá odozvu v Berlíne, Bruseli či Paríži tam nechápu a boja sa ju potichu vyslovovať.

V týchto dňoch sa v schránkach objavujú volebné letáky alebo noviny kandidátov na poslanca pre komunálne voľby 2018. Dal som si námahu vytriediť si ich a sústrediť sa na sľuby, ako ich predkladajú voličom. Na základe osobnej skúsenosti so samosprávou som vytriedil nič hovoriace „jalové“ ponuky. Potom to boli aj sľuby o ktorých mesto vie, len z rôznych príčin sú mimo možnosti mesta a zostali tie, ktoré majú svoj potenciál zaujať a môžu zvýšiť šancu byť zvolený.

Pred 10 rokmi sme zažívali po roku 1929 najväčšiu ekonomickú krízu. Banky v úsilí maximalizovať zisk stratili zábrany. Priniesli nové deriváty, ktoré neprehľadne premiešali rozličné úvery do investičných balíkov, ktoré mali rozložiť riziko. Takto sa začal masívny morálny hazard, ktorý neskoršie viedol ku masívnemu morálnemu hazardu - krachu. Krach gigantickej americkej banky Lehman Brothers viedol k panike. Objem obchodovania poklesol o 90% a svet bol pred kolapsom. Dopadom iba v USA bolo, že roky 2008-2009 stratilo prácu v priemere 800 tisíc ľudí. Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov bola na päťdesiat percentnej hranici.