Úvahy

Voľby 2020 sa blížia, politické strany sa mobilizujú, každá hľadá (úspešný) volebný marketingový scenár. Po prezidentských a voľbách do EP liberálna pravica jasá, že to  bude práve ona, ktorá prevezme moc v roku 2020. Ľavica po smrti Kuciaka odoláva snahe byť rozložená vďaka marketingu, peniazom, médiám a slušnej ulici, verí, že odolá. Preto nech niektoré epizódy sú zamyslením, že pýcha nebolí, ale môže smrdieť.

(Faux pass politickej slušnosti )

Všetko má svoju históriu, ale aj príčiny a súvislosti. Po prezidentských voľbách začal proces preskupovania politických strán, úmerne tomu bude nasledovať nežiaduci pohyb poslancov do „výhodnejších“ strán. Proste na Slovensku je to tak.

S odstupom času je lepšie pochopiť konanie vedenia SZĽH s nešťastnou manipuláciou štátneho znaku na dresoch, čo asi nebola náhoda. Na miesto štátneho znaku bol na dresy „vycapený paškvil“. Po niekoľkých dňoch znova problém, v tomto prípade s medailami.

(Úvaha a zamyslenia sa o prezidentských voľbách č.2)

Týždeň pred voľbami sa rysuje skupina kandidátov, z ktorých by podľa nezáväzných prieskumov mohli postúpiť dvaja do 2.kola a z nich jeden vystrieda v Grasalkovičovom paláci A.Kisku. Každá strana mobilizuje, presviedča a verí. Do záverečnej skupiny sa „nominovali“  podľa abecedy Z.Čaputová, Š.Harabín, a M.Šefčovič.

Grilovanie v gastronómii je proces, kde na konci je delikatesa. Podobne by to malo byť aj pri výbere, kde pri nezaujatosti hodnotiteľov mali vzísť odborne zdatní kandidáti na funkciu ústavných sudcov.

(Hanba alebo víťazstvo poslancov ?)

Jednoduchý človek hovorí o politike ako pánskom huncútstve, politik horlivo opak, že ide o službu národa. Treba pripustiť, že aj oni musia z niečoho žiť. Morálny šramot nastane, keď poslanci si schvália zvýšenie (pre seba) svojich platov o tisícpäťsto € a súčasne minimálna hodinová mzda stúpne o pár centov. Je zaujímavé, že rozhádaní poslanci pri hlasovaní o (svojich) platoch sú jednotní, ako keby ich mala jedna mater.  Ak by bol záujem robiť v prospech Slovenska, potom by sa nemohlo stať, že prepojenie Bratislavy s východom je „večná“ stavba, kúpele Sliač by neboli dôvodom pre plač a na stoloch, vlastne pod stolmi by nebolo 3,5 mio exekúcii.