Úvahy

Už dlhšie zaznieva hlas z Bratislavy, ktorá burcuje proti nespravodlivému financovaniu hlavného mesta. Primátor upozorňuje, že do Bratislavy chodí denne za prácou niekoľko tisíc ľudí, ktorí využívajú výhody tak ako Bratislavčania s trvalým pobytom. Prichodzí prídu a večer odídu, ale Bratislava nemá z týchto ľudí príjem z podielových daní.

V minulých dňoch sa uskutočnilo stretnutie bývalých tatrovákov. Keď sa povie tatrovák, za nim aj po rokoch cítiť človečinu. Tešili sa zo stretnutia ale zároveň spomínali na zánik prosperujúceho podniku. Väčšina z nich aj s odstupom času prirovnáva likvidáciu AVC matke, ktorá pochovala svoje dieťa.

Zaráža že niektoré letné festivaly dostávajú neúmernú publicitu. O tradičných vládne ticho alebo ak znejú, iba účelové „taktické“ bľaboty v duchu, že folklór a ľudové tradície sú prežitkom. Takto v praxi sa napĺňa mediálna ofenzíva, že jediným TOP festivalom leta sklbujúci bujarú zábavu a moderné trendy západného spôsobu života je hudobný festival na letisku Matúša Čaka. Paralelu možno nájsť pri udeľovaní Nobelových cien. V poslednej dobe cenu za literatúru a za mier dostávajú cenu iba tí kandidáti, ktorí spĺňajú verejno - ideové kritéria doby.

František Rábek narodil sa v Močenku (1949). Kňazskú vysviacku mal 17.6.1972. Ako kaplán pôsobil v Bošanoch a Nitre, od roku 1979 ako správca pútnického miesta Nitra -Kalvária. V rokoch 1989-1990 bol správcom farnosti v Čiernom. Od roku 1990 pôsobil ako generálny vikár nitrianskej diecézy. Pápež Ján Pavol II 13.7.1991 ho vymenoval za pomocného biskupa nitrianskej diecézy a zveril mi titulárne sídlo Catrum. Biskupská vysviacku prijal 27.7.1991 z rúk nitrianskeho biskupa Jána Chryzostoma Korca. Ján Pavol II ho vymenoval 20.1.2003 za prvého ordinára (rímskeho veľkokňaza) ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.

Apolónia Chalupcová (3.1.1897-3.8.1997) z Nesluše a Melanija Knaussová (1970) zo Slovinska, obe sú devy zo strednej Európy, obe podľa mena neznáme, obe sa svojím pričinením preslávili v Amerike, obe si nezávisle na svojej ceste naplnili odveký sen stať sa novodobými popoluškami.

Bitka pri Viedni 11.-12.9.1683 bola stretom civilizácii, kresťanského kríža a islamského polmesiaca podobne ako sa vnímala čečenská vojna ako hradba pred vpádam islamu do Rusko a ďalej na východ.

Je zarážajúce, že dejinná udalosť nie je neustále pripomína ako obrana kresťanskej a tým aj európskej rodiacej sa civilizácie. Prečo verejnoprávna RTVS sa bojí pripomínať túto pre nás dejinnú udalosť ako čert svätenej vody? Odpoveď môže byť práve preto, že Bitka pri Viedni je pre nás svätou bitkou?