Aktuality

Pri pamiatke zosnulých neustále si pripomínajme silu slova nezabúdajme. V spomienkach na svojich rodičov si pripomínajme, že oni sú nositeľmi múdrosti života. Ideály našej civilizácie nemajú a nesmú byť rozbité, stratené, zabudnuté.  

 Európske inštitúcie nie sú ničím viac než iba nástrojom, nie sú cieľom samotným a pri ich hodnoteniach musíme z toho vychádzať. Inštitúcie musia byť nástrojom a nemali sa nikdy stať náhradou skutočného cieľa.  (V.Klaus)

Pandémia dostala do spoločnosti nové „podnety“, ktoré závažie našich životov vychyľuje z normálneho života. Verejne sme si neuvedomovali, že postupne sa do našich životov vkráda nová vrstva ľudí, ktorá je závislá na covide s dodatkom, že je to ta „sila“, ktorá do nás dostáva „falošný“ náboj nádeje, že oni nás zbavia všade prítomného vírusu. Opak je pravdou. Pre väčšinu z nich je covid „diaľnicou“ k peniazom a možno aj k dočasnej pseudo sláve.

(Z protestu v Košiciach 1. septembra 2021)

​Účastníci zhromaždenia konaného pri príležitosti štátneho sviatku – Dňa Ústavy SR posielajú pozdrav z Košíc všetkým ľuďom dobrej vôle.

17.júla sme si pripomenuli prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR. Jej prijatie malo deklaratívny a symbolicky význam. Aj napriek tomu v čase vtedajších vrcholiacich rokovaní o novej podobe spolužitia Čechov a Slovákov mala výrazný politický význam. Deklarácia bola v SNR schválená veľkou väčšinou 113 hlasov z celkových 147 prítomných poslancov.

Umenie nás nemôže, aj keď si to prajeme, uchrániť vojen, strádania, závisti, hrabivosti, staroby či smrti, ale môže nám uprostred toho všetkého byť oporou.

(Ray Bradbury)

Miestom posledného odpočinku zosnulého M. Lúčanského, pôvodne pochovanom v Štrbe, sa stal Národný cintorín v Martine. Mottom na náhrobnej doske sú slová: “Tichou modlitbou vyprosme dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja.” Generál Lučanský, známy úspešným bojom proti mafii, zomrel 30.12.2020 za doteraz nevyjasnených okolností vo vyšetrovacej väzbe v Prešove. Pozostalí pripojili verš P.O.Hviezdoslava: „Oni – verili! dúfali skalopevne, tvrdosťou tatranskej žuly – vo víťazstvo Pravdy, hoc na smrť zmučenej, i preklatej a pochovanej; v tej nádeji i zmierali.“