Inými očami

Nie som povinný byť taký,

aký by som podľa ostatných mal byť.

Je to ich omyl, nie moje zlyhanie

(P.R.Feynmana)

 

Nie jeden si povie, že dnešná doba nie je príhodná na veľké činy. Prevzatý článok (Kath.net, 4.12.2008 –zg -.) hovorí o jednom z nich, že aj XXI. storočie je „stvorené“ na veľké činy. Príbeh veľkovojvodu Henriho má svoju veľkú vypovedaciu hodnotu pre toho, ktorý svoj život žije v pravde. Svojim postojom napĺňa slova P.R.Feynmana, ktorý povedal, že „nie som povinný byť taký, aký by som podľa ostatných mal byť. Je to ich omyl, nie moje zlyhanie“.

Veľkovojvoda svojim správaním a konaním dokazuje, že ak politika a morálka na Slovensku žije oddelene, tak pre neho nie je cudzia. Jeho výchova bola vedená vo vyznávaní kresťanských a konzervatívnych hodnotách, ktoré mu velia ísť cestou pravdy. Koľko myšlienkového bohatstva sa skrýva v konaní človeka, ktorý svojim vplyvom na rozdiel od našich niektorých politikov koná v pravde.

Pre závažnosť kauzy, v ktorej mesto zatiaľ prišlo o 30 mio Sk, s dovolením autora článku ho v plnom znení zverejňujem. V ňom sa objavuje aj iný názor na kauzu. Nech si každý po prečítaní urobí v záujme pravdy svoju pravdu. (http://kysuce.sme.sk - 16.12.2008).

„Mimoriadne dovolanie, ktoré môže zvrátiť súd, v ktorom získal podnikateľ od mesta Čadca 30 miliónov korún, poslanci odmietli. Obávali sa jeho následkov. Podala ho však generálna prokuratúra.

ČADCA. Primátor Jozef Vražel povedal, že Mesto Čadca v tejto veci konalo najlepšie, ako mohlo. Podanie dovolania totiž nemá vplyv na vykonanie tohto rozhodnutia. Preto bolo pre mesto dobré uzatvoriť dohodu o urovnaní. Inak mal totiž podnikateľ právo siahnuť na celú sumu 30 miliónov korún.

Momentom, ako sa náš miláčik dostane k moci, zrazu slepo veríme čo i len jeho povzdychu. Zrazu sme schopní obhajovať názor, ktorý sme predtým považovali za bohapustú lož - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. Zrazu rozdávanie majetku (nás všetkých) svojim kamarátom už nie je krádežou najväčšieho rangu, ale normálne - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. A tak dokolečka, zas a znova si dobrovoľne nechávame vymývať mozgy a prestávame chcieť rozmýšľať vlastnou hlavou.

Pýtam sa prečo? Prečo sa necháme vodiť za nos a len slepo opakujeme to čo nám "tí naši" naservírujú? Vari si naozaj myslíme, že "tí naši" nekradnú, nepodvádzajú a nesmejú sa nám poza chrbty?

Nie je to náhodou tak, že naši páni z nás potrebujú mať jedno nerozmýšľajúce a verné stádo? Stádo, ktoré bude vždy len slepo opakovať názory svojho vodcu? Stádo, ktoré pre svoju vlastnú slepotu nebude vidieť, že kráľ je nahý? Stádo, ktoré v eufórii z pocitu víťazstva zrazu nebude vyžadovať plnenie stokrát sľúbených sľubov?

Nepripadá vám to na človeka podradná úloha? Veď deti už v škole hrdo učíme, že jediný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je to, že ľudia sú schopní samostatne myslieť. Tak prečo sa dobrovoľne tejto vznešenej úlohy zriekame? Prestaňme pánom zobať z ruky a začnime konečne rozmýšľať vlastnou hlavou. Dokážeme to;)

Je zaujímavé sledovať, že kým naši páni papaláši nie sú pri korytách, neváhajú všetkým novinárom vliezť (s prepáčením) do zadku. Chvália, obhajujú a stoja na ich strane. Zaujímavá zmena nastane, keď páni vytúžené korytá dosiahnu. Zrazu sú všetci novinári, občianski aktivisti, či obyčajní ľudia, ktorí chcú len vedieť, ako sa nakladá s ich daňami, zlí a veľmi zlí.

Boja sa pravdy?

Papaláši dobre vedia, že obyčajní ľudia nedokážu stíhať pozerať na prsty všetkým tým 200 tisíc štátnym úradníkom, poslancom, starostom, primátorom a ministrom. Papaláši veľmi dobre vedia, že kontrolovať ich čachre-machre je odjakživa úlohou novinárov. Preto im nevonia, keď sa novinári veľa pýtajú a do vecí šťúrajú. Opovážia sa odhaliť o nich nepríjemne holú pravdu, a preto sú novinári zrazu zlí a veľmi zlí.

 Aký je medzi nimi rozdiel?

 Odložme emócie, dajme si ruku na srdce a povedzme - aký je vlastne rozdiel medzi Ficom, Dzurindom a Mečiarom? Nie, nemyslím sľuby a ani čísla topánok. Všetci traja, počas svojej vlády, do krvi nenávideli, či nenávidia novinárov. Prečo asi? Rozmýšľajúci ľudia sú pre nich totiž nebezpeční, vidia im na prsty.           

(článok uverejnený v Regionálnych novinách KYSUCKO, 5.9.2008)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v rámci projektu HESO - Regióny prináša štvrťročne hodnotenia opatrení miest a obcí, ktoré ovplyvňujú kvalitu občanov. Odborná verejnosť pozorne sleduje toto hodnotenie a je barometrom kvality  práce samospráv.

Čo si ale myslieť, keď mesto vďaka primátorovi urobilo znovu "dieru" do sveta. Už nie iba mienkotvorná tlač, ale aj významný analyticky inštitút INEKO si všimlo, čo sa to deje v našom meste.  Pre mesto Čadcu hodnotenie za obdobie január - marec 2008 nedopadlo dobre. Vďaka platu primátora  mesta Čadca Ing.Jozefa Vražela, ktorý zarába viac ako premiér SR sa dostalo v hodnotení ako tretie najhoršie opatrenie na Slovensku.  

Ďakujem Inštitútu INEKO, ktorý mi dal súhlas na zverejnenie, aby som mohol pre čitateľov portálu glasnak.sk zverejniť v plnom rozsahu hodnotenie tohto pre mesto (nemravného) prípadu. Je to ďalší dôkaz, ako primátor mesta sa spreneveruje poslaniu, na ktorý dostal mandát od voličov.

Pán primátor je verejný činiteľ, a na neho sú kladené prísnejšie morálne a etické kritéria ako na bežného občana. Po jeho pretrvávajúcej kauze som prišiel s návrhom vysloviť mu nedôveru. Znamená to eticky apel, aby dobrovoľne odstúpil. Som veľmi sklamaný, že iba 7 zo 18 prítomných poslancov malo odvahu zaradiť na program zasadania Mestského zastupiteľstva vyslovenie nedôvery. Je to výsmech mlčiacej väčšine všetkých slušných obyvateľov mesta, ktorí dali mandát primátorovi pre jeho volebný program, ale nie pre jeho kauzu, ktorá ich sklamala a sklamaní nie sú schopní dôvery.

(Žilinský žurnal č.13 - 30.3.006)

... v tejto kauze rozhodne súd, ale etické problémy s touto kauzou by sa mali rýchlo a neodkladne riešiť, nie že to chce Glasnák, ale preto, že si to vyžaduje zdravý rozum